Musela som ju na atletiku prehovárať
Katarína Adlerová, trénerka Viktórie Forster
U Viktórie zaujme jej priezvisko Forster, má zahraničné korene?
Je to čistá Slovenka z Hronca, nemá zahraničných predkov.
Videli ste v nej obrovský potenciál už od detstva?
Sledovala som ju ako žiačku na pretekoch, videla som v nej budúcnosť, tak som ju oslovila a na tretíkrát sa nám ju podarilo prehovoriť a prešla k nám na športové gymnázium v Nitre, takže od 15 rokov je pod mojím vedením.
Ako vyzerá jej tréningový deň?
Záleží na tom, v akej časti prípravy sme. Ak sme v objemovej časti, sú to dva tréningy plus regenerácia a fyzioterapia, a keď sme v pretekovom období, tak môže byť len jedna fáza, ale objem je veľký a je to náročné.
Má aj Viktória také dni, keď sa jej nechce? Ako ju motivujete?
V súčasnosti nemáme problém s motiváciou, robí to s radosťou. V začiatkoch to bolo horšie, keď sa hľadala, či chce robiť atletiku, lebo je to bývalá biatlonistka.
Čo robí, keď netrénuje, a aké jedlo si dopraje?
Má rada fastfoody. Keď netrénuje, pozerá rada seriály a filmy, číta knihy. Popritom študuje na VŠ, takže toho voľného času nie je veľa.
Aké sú jej slabé a silné stránky?
Ona túži vyhrávať a má radosť z pretekov, a medzi slabšie stránky možno patrí to, že sa niekedy urazí bez príčiny a máme chvíľku ťažšie obdobie. Je veľmi citlivá, vyjadruje emócie vždy a všade. Vidíte na nej radosť, smútok aj slzy.
Má rituály pred pretekmi?
Má, ale ona o tom nehovorí, tak to necháme zahalené rúškom tajomstva.
Vždy býva super upravená, nalíčená. Aj to je súčasť jej prípravy?
Áno, ona si vymýšľa mejkap, účes. Pomáha jej to pri koncentrácii na súťaž, že nemyslí len na preteky, ale aj na to, ako bude zladená.
Má šancu posunúť tie časy, ktoré dosiahla?
Určite áno, vidím tam ešte rezervy. My tento rok túžime na prekážkach zabehnúť tých 12,77, čo by znamenalo miestenku na OH v Paríži.
