Chcú ju použiť ako ospravedlnenie nevhodného správania. Podľa psychológov a psychiatrov to však nie je ospravedlnenie. Aj keď človek môže trpieť časovou slepotou, musí sa ju naučiť kompenzovať. Častejšie sa vyskytuje u ľudí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD).
Doktorka Smriti Joshiová, vedúca psychologička chatbotu pre duševné zdravie s umelou inteligenciou Wyss, v rozhovore pre denník The Mail na túto tému povedala: "Mnohé faktory spojené s ADHD, ako napríklad ťažkosti s pracovnou pamäťou a reguláciou pozornosti, môžu prispieť k skreslenému vnímaniu času."
Podľa Roberta Commona, psychológa a odborníka na duševné zdravie pôsobiaceho v Kambodži, je časová slepota neschopnosť rozpoznať, kedy uplynul určitý časový úsek, alebo odhadnúť, ako dlho môže trvať úloha. Osoba trpiaca časovou slepotou nedokáže rozlíšiť päť minút od tridsiatich. V dôsledku toho takíto ľudia často utekajú na autobus, zmeškajú termíny alebo sa mylne domnievajú, že úloha bude trvať len desať minút.
Časová slepota však nie je skutočná diagnóza. Je to len jav, ktorý môžu ľudia trpiaci časovou slepotou ľahko prekonať alebo kompenzovať nácvikom správneho správania. "Musíte si zmapovať svoj každodenný život a používať vizuálne pomôcky, ako sú časovače a budíky, aby ste si pripomenuli nadchádzajúce úlohy. Mať blízkych, ktorí sú si vedomí vášho stavu, vám môže pomôcť sledovať čas a dokonca vás upozorniť pred dôležitým stretnutím, ako je návšteva nemocnice alebo pracovný pohovor," hovorí Joshi.
Psychológovia sa zhodujú, že ľudia trpiaci ťažkou časovou slepotou musia na sebe pracovať rovnako ako ľudia s ADHD.
