Zahraničné hviezdy
Získať podpisy od domácich slovenských osobností nebýva až taký veľký problém. Iné je to však v prípade zahraničných osobností. Ako sa bežný smrteľník dostane ku vzácnemu autogramu? „Záleží na tom, či sa vyberiete priamo na miesto, kde napríklad zahraničný spevák alebo herec účinkuje, alebo si zistíte, kde je dotyčný ubytovaný. Ja osobne volím radšej tú druhú možnosť, býva to často jednoduchšie, pretože na koncertoch mávajú ochranku, cez ktorú sa len tak nedostanete. Naopak, v hoteli sú tí ľudia ústretovejší, lebo tam ich neotravujú davy fanúšikov, ale sme tam možno dvaja-traja lovci autogramov,“ odkrýva tajomstvo najjednoduchšieho získavania podpisov.
V prípade podpisov od zahraničných osobností sa Martin spolieha aj na pomoc priateľov. „Mám kamarátku, ktorá chodieva na filmový festival do francúzskeho Cannes alebo do Karlových Varov a keď sa jej podarí, tak mi prinesie podpisy do zbierky.“ Zaujímavosťou je, že po istom čase si dal v lovení podpisov pauzu. „Asi po piatich rokoch som sa tomu prestal venovať, vrátil som sa k hobby asi po desiatich rokoch. Teraz sa už štyri roky naplno venujem zberateľstvu,“ hovorí Martin. Prestávku vysvetľuje celkom pragmaticky – nemal som čas venovať sa tomu naplno, veď napríklad festivaly trvajú niekoľko dní a ja som nemal toľko dovolenky, aby som mohol vycestovať. Nezdá sa to, ale aj tento koníček stojí veľa času a aj nejaké peniaze.“
Samozrejme, že sme zvedaví aj na opačnú stranu pomyselnej mince - po podpise ktorej osobnosti prahne jeho zberateľská duša? „Tým, že mám rád herca Toma Hanksa, mám napozerané hádam všetky filmy, v ktorých hrá, verím, že raz bude v mojej zbierke aj jeho podpis. Viem, že on neodpisuje na žiadosti, ale keď sa s ním ľudia osobne stretnú, je veľmi ochotný. Asi pred piatimi rokmi som písal Whoopi Goldberg, zatiaľ mi odpoveď neprišla. Ale nestrácam nádej, pretože kolegovi, zberateľovi z Čiech, prišla odpoveď od istej zahraničnej osobnosti po 15 rokoch. Čo sa týka mňa, tak najdlhšie som čakal na odpoveď od francúzskeho herca Patricka Prèjeana, a to dva roky. Na margo toho poviem ako pikošku, že najrýchlejšie mi odpísal Jožo Ráž z Elánu.“
Staronové miesto
Martin je predsedom slovenského Klubu zberateľov autogramov. „Viedol ho pán Jozef Weisenbacher, bol zapálený pre klub a po jeho smrti to upadlo, nikto sa klubu nevenoval. Prišlo mi to ľúto, veď celý život zasvätil tomu, aby tento klub fungoval. V Prahe tie stretnutia zberateľov stále fungovali, preto som sa rozhodol, že by som chcel pokračovať v tom, čo pán Weisenbacher začal, aby sme neboli odkázaní na české stretnutia. Napísal som pani riaditeľke Márii Priečinskej do bratislavského Strediska kultúry na Vajnorskej ulici, či by sme mohli vrátiť stretnutia do strediska, kde sa vlastne pred rokmi konali. Dohodli sme sa. Aj pre ňu to bolo tak trochu osobné, pretože v časoch, keď manažovala Petra Nagya a Martina Madeja, tak oni boli vtedy pozvaní na autogramiádu. Veľmi sa jej to páčilo, a tak bola otvorená tomu nápadu. Odvtedy býva v stredisku stretnutie vždy na jar a na jeseň a za ten čas sme v stredisku privítali množstvo významných osobností. Klub každoročne na jeseň udeľuje Cenu Jozefa Weisenbachera členovi klubu, ktorý sa najviac usiluje o rozšírenie povedomia o autogramoch, ako aj o pomoc ostatným členom,“ hovorí Martin, ktorý sa medzičasom v Stredisku kultúry zamestnal ako marketingový manažér.
