Na sociálnych sieťach sa objavili videá, na ktorých policajti ťahajú demonštrantov za vlasy či krk a bijú ich do krvi, uvádza AP. Pri protestoch utrpelo zranenia približne desať policajtov.
Tisícky armádnych dôstojníkov v zálohe oznámili, že v reakcii na prijatie tohto zákona nenastúpia do dobrovoľnej vojenskej služby, čo môže podľa AP ohroziť operačnú pripravenosť izraelskej armády. Technologické spoločnosti zas oznámili, že zvažujú odchod z Izraela. Podľa analytikov hrozí tiež zhoršenie vzťahov Izraela s USA, ale aj s arabskými krajinami, s ktorými židovský štát nedávno nadviazal kontakty. Prehĺbiť sa môže aj konflikt s Palestínčanmi.
Oslabenie právomocí Najvyššieho súdu pretláčajú najmä krajne pravicové a nábožensky ladené strany vládnej koalície – najpravicovejšej v dejinách Izraela. Tvrdia, že Najvyšší súd má v súčasnosti prílišné právomoci a bráni tak výkonu moci zvolenej vlády. Izrael nemá ústavu, a tak je strážcom zákonnosti a ľudských či občianskych práv Najvyšší súd. Ten s využitím klauzuly "primeranosti" môže zablokovať rozličné vládne rozhodnutia vrátane nominácií v štátnych inštitúciách. Kritici sa obávajú, že obmedzenie týchto právomocí Najvyššieho súdu povedie k svojvôli vlády.
