Bazouma zajali v stredu členovia prezidentskej stráže. Neskôr oznámili pozastavenie činnosti všetkých inštitúcií v krajine, zatvorenie hraníc a nočný zákaz vychádzania. To si vyslúžilo ostrú kritiku od afrických inštitúcií i medzinárodného spoločenstva.
"Ťažko vybojované zisky budú chránené. Všetci Nigerčania, ktorí milujú demokraciu a slobodu, by to tak chceli," napísal Bazoum na sociálnej sieti X predtým známej ako Twitter.
Nigerský minister zahraničných vecí Hassoumi Massoudou vo štvrtok uviedol, že "legálnu a legitímnu moc" má v rukách zvolený prezident. Podľa Massoudouho sa v Nigeri do "pokusu o prevrat" nezapojila celá armáda.
"Žiadame všetkých spurných vojakov, aby sa vrátili do svojich radov. Všetko môžeme dosiahnuť prostredníctvom dialógu, no inštitúcie republiky musia byť funkčné," uviedol Massoudou. Pre televíziu France24 tiež uviedol, že Bazoum je v dobrom zdravotnom stave.
Do nigerskej metropoly Benin vo štvrtok zamieril prezident susedného Beninu Patrice Talon, ktorý je zároveň predsedom Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), aby viedol sprostredkovateľské rokovania.
Bazoum bol za prezidenta zvolený v roku 2021. Krátko pred nástupom do úradu koncom marca 2021 sa v blízkosti prezidentského úradu ozvala silná streľba. Vláda vtedy incident označila za pokus o štátny prevrat a oznámila, že situáciu má pod kontrolou. Prezident následne urobil čistky vo svojej ochranke v nádeji, že sa vyhne ďalším nepokojom.
Niger je chudobná púštna krajina a jej dejiny sú pretkané štátnymi prevratmi. Nezávislosť od Francúzska získala v roku 1960, odvtedy sa tam uskutočnili štyri prevraty a viaceré neúspešné pokusy o puč.
