Pred piatimi rokmi ste prvýkrát zastúpili na pódiu Ďuďa. Ako si na to takto s odstupom času spomínate?
Pamätám sa, ako mi Yxo vtedy zavolal... Sme v kontakte desaťročia, dobre sme sa poznali a keď sme sa niekde spolu vyskytli, radi sme spolu žúrovali. Hosťoval som aj na nejakých vianočných koncertoch Hexu, takže keď mal Ďuďo zdravotné problémy, ja som bol ich riešenie narýchlo, pokiaľ išlo o vystúpenie na festivale Žákovic Open. A mimochodom, vtedy som sa na pódiu striedal s Laskym z Pary. Neskôr som už dostal ponuku zaskakovať za Ďuďa pravidelne, respektíve byť pripravený, keby niečo. Mal som síce vtedy dosť práce, ale páčil sa mi najmä ten spôsob, ako to oni brali, že to robili kvôli Ďuďovi - nech si môže zahrať a zaspievať, keď na to bude mať energiu.
Kedy nastala tá chvíľa, že ste sa začali považovať za hexáka a nielen za nejakého náhradníka, človeka zvonku?
Dlho to bolo tak, že zaskakujem na dobu neurčitú a Ďuďo sa časom naplno vráti. Až keď odišiel, došlo k spoločnému rozhodnutiu, že pokračujú so mnou. To už sme mali za sebou skoro sto spoločných koncertov. Potom prišla korona a nastala situácia, že po čase sme si začali veľmi chýbať ako ľudia a zároveň nám chýbala muzika. Každý si domov nainštaloval nejaký softvér, niečo sme samostatne skúšali, tvorili a takto začal vznikať nový album. To bol ten moment, keď sme všetci vrátane nového gitaristu Laca Tvrdého pochopili, že toto je kvázi Hex 2.0. Ja vnútorne som sa hexákom začal cítiť, asi keď sme si povedali, že aj po Ďuďovej smrti pokračujeme. A že do toho ideme naplno. Samozrejme, mám popri Hexe, rovnako ako ďalší ľudia z kapely, aj iné aktivity, ale Hex je priorita.
Hex hrá nejakých 50 - 70 koncertov ročne. To vám muselo zmeniť život. Čo ste obetovali?
Áno, musel som si na to trošku zvyknúť. Napríklad, že dovolenky sa plánujú dopredu a mám ich v trochu inom období než predtým. Ak sa podarí, tak počas leta máme jeden víkend voľný, vtedy máme celozávodnú dovolenku. Žiaľ, aj rodina si musela zvyknúť, že piatky-soboty väčšinou hráme, akurát obdobie okolo februára-marca je výnimkou.
Máte za sebou aj prvý spoločný album Kde je tu láska? Ambície prispieť vlastnou tvorbou ste nemali?
V mojej kapele Žena z lesoparku som bol spoluautor či producent. V prípade Hexu túto úlohu na seba vzal Fefe, ale bral do úvahy aj naše názory, ak mal niekto nejaký nápad, tak sa tam zakomponoval. Naozaj sme sa často stretávali, rozprávali sa... Aj ten spev, to nie je len tak, že prídete a zaspievate. Rozhodne som však nemal v sebe niečo také, že viete čo, aj ja tam musím mať nejakú svoju pesničku.