Hovorili ste, že v detstve ste žili vo svojom múzicko-divadelnom svete. Nechceli ste byť herečkou?
Skúšala som, na prijímacích skúškach som doslova pohorela a vtedy som pochovala všetky svoje umelecké ambície. Zistila som, že som len špongia, ktorá nasáva, ale nevie zo seba nič vydať. Taký som ja muzikant (smiech).
Je vám to ľúto?
Áno. Aj otca, keď som sledovala, ako doma študoval, chodila som na všetky jeho koncerty. Žiaľ, pre mňa je to svet, ktorý cítim, ale nechápem, čo zažívajú muzikanti, keď sú aktívni, tvoriví, nerozumiem tomu. Viem to len pasívne počúvať, prežívať, ale neposúvať ďalej. Brat mi veľmi chýba, aj dnes mi vybehli slzy, viete, som už najstaršia členka rodiny, všetkých som prežila.
Ako vyzerajú vaše dni v Bratislave?
Stretávam sa s ľuďmi a vedome si pestujem vzťahy, aby som neostala doma sama zatvorená. Vybrala som si ľudí, s ktorými sa chcem kamarátiť, ktorí majú čas na stretnutia. Okrem toho plávam, lebo voda mi predlžuje život a pracujem. Stále prekladám, lebo to perfektne precvičuje mozog a udržuje v kondícii. Aj ma to baví a viete, k dnešným dôchodkom si treba aj privyrobiť.
