Kedy ste si vy ako jeho sestra uvedomili, že máte brata skvelého muzikanta?
Asi nikdy (smiech). Vôbec mi nenapadlo, že to, čo robí, vedie k dobrému muzikantovi, dokonca ani jeho účinkovanie v skupine Prúdy ma nepresvedčilo, že je dobrý muzikant. Myslím, že všetko sa zlomilo v roku 1970, keď hral koncert vo V-klube s Mariánom Vargom a so skupinou Collegium musicum. Boli sme tam celá rodina a naraz sme nechápali... Dokonca aj otec, ktorý si Fedora predstavoval hrať v orchestri SND, aby ho mal na očiach, naraz sa v nemom úžase obzeral po preplnenom véčku, mladí ľudia doslova šaleli a vtedy sme pochopili, že Fedor robí skutočne hodnotnú muziku a nielen sa bavká.
Chodili ste rada na jeho koncerty?
Vždy a na všetky. A nielen na koncerty, ale aj na skúšky, na generálky, po celý život.
Napokon sa z vás stali aj kolegovia...
Okolo roku 1990 s manželkou Babulou založil agentúru, z ktorej sa po rôznych tápaniach vykľula prekladateľská. Našla som tam uplatnenie a dlhé roky sme spolupracovali, trávila som s ním viac času ako ktokoľvek iný. Stala som sa jeho dôverníčkou, bútľavou vŕbou. Hudbe sa, samozrejme, neprestal venovať, sporadicky hrával v Prúdoch, v Collegium musicum a Fermáte. Hudba mu prinášala slávu a agentúra peniaze. Časom začalo všetko chradnúť - agentúra, hudba aj my... V istom momente som prišla o brata aj o živobytie.
Podľa Frešovej bol jej brat v detstve zlý chlapec. V rozhovore nám porozprávala, aké neuveriteľné veci malý Fedor vyvádzal. O historkách z detstva či o vzťahu s jeho deťmi si môžete prečítať v Novom Čase Nedeľa!
