Keď si premietnete váš život, čo vám vyvolá úsmev na tvári a spokojnosť na duši?
Možno prvé hrebeňovky v Tatrách. Mám taký moment svätého rozbresku, kedy som si uvedomil majestátnosť kopcov. Tá čarovná chvíľa bola spojená s vrchom Veľký Rozsutec v Malej Fatre. No a určite najsvätejšiu, najmajestátnejšiu a hlavne najzaväzujúcejšiu chvíľu v živote som zažil, keď som sa dozvedel, že som otcom, keď sa mi postupne narodili dcéry. To bolo magické.
V živote však zažívame aj iné emócie. Čo vám, naopak, spôsobilo smútok?
Silno som prežíval chvíle, keď môj otec, herec Mikuláš Huba dlho zomieral. Nechcem hovoriť sentimentálne, veď otec mal krásny život. Ale jeho postupný odchod, tá nutnosť náhleho vyrovnania sa s ukončením jeho prítomnosti v bytí nás všetkých aj jeho samotného zaskočili. Bol to okamih, keď som si uvedomil, že život je tajomnejší, než som si myslel.
Trápi vás nejaké tajomstvo života?
Ako tým životom idem, hľadám a neviem nájsť odpoveď na to, či sa vlastne sebe vzďaľujem, alebo či sa prichádzajúcou starobou začínam k sebe vracať. Človek sa snaží uspieť v tomto svete, no paradoxne úspešná cesta životom akoby ťa zradne od samého seba odtláčala. Potom v jednom momente sa začneš zaujímať o návrat k sebe. A medzi nami – ten návrat nemusí byť vždy radostný. (smiech)
Túžite po niečom, čo ste nedosiahli? Chcete dobehnúť niečo, čo ste v živote nestihli?
Seba by som chcel dobehnúť! Na tému nenaplnených snov som sa upokojil. Mám pocit, že od osudu som dostal viac než som očakával, než som si myslel, než som si zaslúžil. Spoznal som, čo som spoznal, dosiahol som, čo som dosiahol. V tomto smere by som považoval z mojej strany za neslušné a nespravodlivé ešte teraz čosi dobiehať. Naopak, niekedy mám pocit, že som niektoré veci dobehol, ba až predbehol. Túžim po tom, aby som mal čas spoznať sa so sebou.
