Problémom sú podľa nej aj poplatky. "Mnohí pacienti sú ochotní zaplatiť poplatky napríklad za prvé vyšetrenie, za ich prevzatie do evidencie a starostlivosti lekára, pretože sú radi, že sa vôbec k nejakému lekárovi dostanú," skonštatovala. Upozornila pacientov, aby poplatky, ktorými lekár podmieňuje poskytnutie zdravotnej starostlivosti, neplatili.
Dofinancovanie bolo podľa Lévyovej nevyhnutné, no na vyriešenie súčasného stavu nestačí. Apeluje preto na potrebu systémových zmien. Treba podľa nej napríklad posilniť sieť poskytovateľov ambulantnej starostlivosti či zvýšiť personálne obsadenie ambulancií. "Na nastavenie nemocničnej siete v rámci kategorizácie nemocničnej starostlivosti musí nadväzovať prehodnotenie, nastavenie a posilnenie ambulantnej siete poskytovateľov," uviedla.
Potrebné je podľa nej okrem iného tiež zadefinovať základný balík garantovanej bezplatnej zdravotnej starostlivosti s ohľadom na časovú a geografickú dostupnosť, ale aj štandardy pre diagnostiku a liečbu. Musí sa podľa nej legislatívne upraviť aj zodpovednosť kompetentných orgánov v rámci manažmentu pacienta pri prechode od ambulantnej, nemocničnej až do následnej starostlivosti.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za vlaňajšok upozornil, že s dostupnosťou ambulantnej zdravotnej starostlivosti je v praxi veľký problém. Pacienti podľa neho čakajú na vyšetrenie u špecialistu bežne aj niekoľko mesiacov či rokov. Poukázal tiež na to, že viac ako štvrť milióna ľudí nemá zazmluvneného všeobecného lekára. Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že k stabilizácii má prispieť reforma ambulantného sektora. Tá má podľa neho priniesť okrem iného novú verejnú minimálnu sieť a nový zoznam zdravotných výkonov.