Kým Tereza Kostková sa riadne zapotila pri snahe vierohodne zaujať jogové pozície, Tomáš Maštalír si svoje užil vo výškach. „Novou skúsenosťou pre mňa bola situácia, keď som visel na lanách na strome v dvadsaťmetrovej výške a pílil som konáre. Samozrejme, všetko to bolo pod dohľadom arboristov, aby sme neublížili ani stromom, ani mne. Zhodou okolností, arborista je profesiou Peter, postava, ktorú stvárňujem,“ rozpráva T. Maštalír, ktorý sa takto vraj vrátil do svojich chlapčenských rokov.
„Ako chalana ma vždy lákalo vyliezť na čokoľvek dostupné v dohľade, či už to boli stromy, všelijaké konštrukcie, alebo odstavené žeriavy. Veľmi ma to bavilo. Pri výškach som nepociťoval žiaden náznak nejakého strachu alebo neistoty. Ale vekom sa aj toto asi mení a teraz si výškový adrenalín veľmi neužívam.“
Ako sme spomínali, tento projekt má v tvorbe režírujúceho scenáristu Braňa Mišíka výnimočné postavenie. „Nachádza sa tam jedna moja veľmi osobná scéna. Otec v nej berie svojho syna na skaly, aby ho naučil prekonávať sa. Toto bol jeden z dejových motívov v rámci scenáru, ktorý som tam priniesol. Je to scéna mňa a môjho syna, s ktorým chodím loziť na skaly. Keď som to strihal a neskôr videl zostrihané, tak som vedel, že mi tam zostalo niečo, čo pre mňa nie je len časť filmu, nie je to len scenár, ale je to môj život s mojím synom na tých skalách,“ konštatuje.
