Posledná výstraha
To, ako dlhé roky žil, mu skoro zobralo život. „Keď už som mal voperovaný defibrilátor na srdci a hrali sme predstavenie Odchody vlakov, začal som počas toho cítiť, že mi je zle. Odpadol som asi dva metre dozadu priamo na javisku. To už bol záver predstavenia,“ povedal s trpkou spomienkou na perách.
Predstavenie sa razom premenilo na boj o život. „Ľudia sa smiali, lebo to bola komédia, a ja som pri tom umieral. Oni si mysleli, že to je súčasť divadla,“ ozrejmil umelec, ktorý vtedy pochopil, že takto to ďalej naozaj nepôjde.
„Po týchto všetkých incidentoch som nevedel vojsť na javisko, až pokým ma Milanko Lasica, keď som hral v divadle L+S, zobral za ruku, tiež mal strojček ako ja, a povedal mi, že čo to tak prežívam, veď to majú prežívať diváci. A tak som sa postupne naučil, aby si to užívali len diváci,“ vysvetlil sympaťák. Chcelo to však svoj čas. „Trvalo asi dva roky, kým som znovu začal hrať hlavné roly,“ priznal napokon s tým, že je vďačný za to, že tu stále môže byť.
