Vyzývajú vládu k činom a navrhujú aj vlastné opatrenia. Vážnosť situácie si uvedomuje aj kabinet Ľudovíta Ódora (47), ktorý však chce presadzovať v roku 2024 skôr adresnú pomoc ako plošnú, ktorá bola zavedená doteraz.
Úradnícka vláda už od momentu svojho vymenovania vedela, že situáciu s cenami energií síce riešiť treba, ale štát má zviazané ruky objemom dostupných financií. „Slovensko sa momentálne nachádza v rozpočtovej situácii, kde podľa prognóz Európskej komisie máme najvyšší deficit spomedzi všetkých krajín EÚ, a preto nemôžeme veľmi podporovať plošné opatrenia,“ uviedol premiér Ľudovít Ódor ešte v máji a dodal, že sa skôr sústredia na adresnú pomoc. Podľa programového vyhlásenia by mala vláda pripraviť schému dotácií, zatiaľ však nie je jasné, kedy to bude a ani aké budú veľké.
ÚRSO však upozorňuje, že ak vláda niečo neurobí, môžu domácnosti čeliť zásadnému vzrastu cien energií napriek tomu, že trhové ceny začali od konca roka 2022 klesať. „Pri absencii mimoriadnych opatrení štátu by koncové ceny plynu pre domácnosti na rok 2024 mohli vzrásť v priemere o 110 % oproti dnes platným cenám pri súčasných úrovniach trhových cien,“ uvádza úrad v analýze. Tiež z nej vyplýva, že bez opatrení vlády by koncové ceny elektriny pre domácnosti pre rok 2024 mohli oproti dnes platným cenám vzrásť v priemere o 81 %.
Domácnosti ušetrili
Netreba zabúdať, že opatrenia vlády nie sú zavádzané automaticky, ale pre rok 2024 ich treba ešte len schváliť. Vďaka tomu, že ich štát zaviedol, boli ceny elektriny pre domácnosti cca o 24 % nižšie oproti priemeru v Európskej únii a ceny plynu cca o 45 % nižšie oproti priemeru EÚ. Všetko to však bolo na úkor toho, že sa Slovensko zadlžilo. Nárast ceny elektriny pre priemernú domácnosť v SR v roku 2023 bol necelé 3 % oproti roku 2022, čo pri priemernej ročnej spotrebe elektriny vo výške 2,4 MWh predstavuje nárast nákladov cca o 1 euro za mesiac.
