Slúžili na kúpu peletiek na kúrenie a na plienky. Lenže keď otec zomrel, ťažko chorý invalidný dôchodca nedokázal splácať dlh. Exekútorka mu vo februári zablokovala účet a on sa ocitol na prahu smrti. Nemal na jedlo, nechodil, doslova živoril. Pomocnú ruku mu podal starosta a po článku Nového Času aj cudzí ľudia, ktorí sa mu vyzbierali na invalidný vozík. Ako sa má teraz?
Myslel, že zomrie od hladu, v bolestiach, špine a nevládny. Potom, čo si zobral pôžičku, jeho život nabral nechcený smer. „Staral som sa o otca, doopatroval som ho. Nemali sme však peniaze na kúrenie a potreboval som aj na plienky pre neho. Tak som dva razy zobral úver,“ vysvetlil invalid, čo odštartovalo jeho patálie. Otec zomrel a Štefanovi čoraz menej slúžilo zdravie.
„Mám invalidný dôchodok, no nevedel som splácať dva úvery. Nemal som ani čím kúriť. Vo februári som si išiel vybrať peniaze z účtu a nedalo sa,“ dodal. Exekútorka mu zablokovala účet a on nevedel čo ďalej. Nemal na lieky, neposlúchalo ho zdravie ani nemal čo jesť. Po článku v Novom Čase sa však ozvali viacerí čitatelia a pomohli mu v hodine dvanástej. Postaral sa o neho aj starosta obce Csaba Farkas, ktorý invalidnému dôchodcovi spočiatku poskytol aspoň jedlo.
