Ich plavbu monitorovali štyri prieskumné lietadlá: hliadkovacie lietadlo P-8 amerického námorníctva, Challenger americkej armády s radarom na skenovanie povrchu, bezpilotné lietadlo RQ-4 amerických vzdušných síl a lietadlo včasnej výstrahy E-3 z NATO. Žiadne z týchto lietadiel nenieslo výzbroj, ale stíhačky z krajín NATO — vrátane talianskych stíhačiek Eurofighter a rumunských F-16 — boli v blízkosti, konkrétne v Rumunsku.
Lode pravdepodobne naložia v prístave Izmajil obilie, potom sa vrátia do Čierneho mora a budú pokračovať do zahraničných prístavov. Krátko po tom, ako sa Rusko odmietlo predĺženie obilnej dohody, bola do južnej časti Čierneho mora vyslaná ruská hliadkovacia loď Sergej Krotov. Spomínané zahraničné lode smerujúce do Izmajilu sa však posádka ruskej korvety nepokúsila zastaviť.
Juhoukrajinský prístav Odesa, odkiaľ sa vyvážala veľká časť ukrajinského obilia, sa v poslednom čase stal terčom ruských raketových útokov. Kyjev preto dúfa, že bude možné zorganizovať vývoz obilia z prístavov v delte Dunaja, ktoré prerába na tento účel.
Ruské raketové útoky na dunajské prístavy sú menej časté, pravdepodobne pre ich blízkosť k územiu štátov NATO: z Izmajilu je to k rumunským hraniciam len niekoľko sto metrov. Nedeľňajší úspešný prielom ruskej blokády v Čiernom mori by mohol byť signálom pre medzinárodných prepravcov, že obnoviť prepravu z ukrajinských prístavov je pomerne bezpečné, konštatoval Forbes.
