V praxi to znamená, že ľudstvo v súčasnosti využíva o 75 percent viac zdrojov, ako dokážu obnoviť ekosystémy Zeme.
Slovensko podľa stránky www.overshootday.org svoj začalo žiť na ekologický dlh už 3. mája, Česká republika ešte skôr, a to 12. apríla. Tento míľnik v roku 2023 najrýchlejšie dosiahli Katar (10. februára) a Luxembursko (14. februára), najšetrnejšími k planéte sú Indonézia (3. decembra), Ekvádor (6. decembra) a Jamajka (20. decembra).
Belgická pobočka WWF v tejto súvislosti upozornila, že ak budú ľudia pokračovať v globálnej spotrebe týmto tempom, na pokrytie dopytu po prírodných zdrojoch budú potrebovať 1,7 Zeme.
"Ak by bola zem jabloň, nezjedli sme len jablká, ale v podstate sme vyrúbali celý strom. Prekračujeme limity našej planéty, čo nie je udržateľné," uviedol Koen Stuyck, odborník na klímu a uhlíkovú stopu z WWF Belgicko, ktorého citoval internetový denník The Brussels Times.
Stanovenie dňa, od ktorého začne ľudstvo žiť na ekologický dlh, sa v posledných rokoch ustálilo - už niekoľko rokov to býva na prelome júla a augusta, s výnimkou roku 2019, keď pripadol na polovicu augusta. Podľa Stuycka sa zatiaľ nedá povedať, či je to spôsobené spomalením svetovej ekonomiky alebo vedomým úsilím o dekarbonizáciu a znižovanie skleníkových emisií. Tento deň však napriek tomu prichádza o viac ako 1,5 mesiaca skôr ako na prelome 20 a 21. storočia.
