Výskum potvrdil, že komplexne preskúmané pohrebisko patrí k najväčším svojho druhu v severnom Potisí. TASR o tom informovala Andrea Nozdrovická zo Slovenskej akadémie vied (SAV).Podľa nej sa zároveň dokázalo, že potenciálna stavba naruší relatívne veľký počet archeologických nálezísk.
Vedci doteraz preskúmali osadu ľudu badenskej kultúry z neskorej doby kamennej, rad zvyškov eneolitických mohýl či kenotaf - symbolický hrob otomansko-füzesabonyskej kultúry zo staršej doby bronzovej. Ďalšie pohrebisko predstavuje približne 30 žiarových popolnicových hrobov ľudu pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej. Určitý solitér podľa SAV tvorí urna z doby halštatskej. "Je teda pravdepodobné, že časť skúmaného priestoru človek podvedome spájal s vhodným miestom na rituálne účely," priblížil nálezy archeológ Adam Gašpar.
Odkryli aj fragment germánskej osady z doby rímskej. Pozoruhodná je podľa archeológov rozsiahla osada z včasného stredoveku predbežne datovaná do 9. až 11. storočia, ktorá patrí k najväčším svojho druhu na východnom Slovensku. Tvorili ju zahĺbené domy - zemnice, ktoré majú často v jednom z rohov kamennú pec, zásobné jamy a ďalšie objekty.