Už ako dvanásťročný sám podnikal, v šestnástich sa osamostatnil, pracoval, študoval a vybudoval divíziu v rodičovskej firme, kde sa staral o repasované telefóny. A popritom do štrnástich rokov plával. Napriek tomu sa Damiánovi († 17) stala voda osudnou.
Tínedžer sa pri zbieraní mušlí už nevynoril z vody. Veľký žiaľ zasiahol nielen jeho najbližších, ale aj plaveckých trénerov Michala Kleina a Juraja Husára. V rimavskosobotskom klube totiž pod ich vedením plával od šiestich do štrnástich rokov.
„Bol to dobrý plavec, hlavne čo sa týka techniky plávania. Fyziognomicky nebol typickým plavcom, pretože tí musia byť veľkí, gigantickí, ale čo sa týka techniky a ostatných činností, bol na veľmi dobrej úrovni. Na tréningoch sme zaplávali za dve hodiny aj tri-štyri kilometre, čo nebol pre Damiána problém. Jeho ročník 2005 bol silný, aj on bol dobrý plavec, zúčastnil sa i na majstrovstvách Slovenska a, samozrejme, krajských majstrovstvách. Získal medaily z niektorých súťaží. Bol na tom výkonnostne i technicky dobre,“ rozhovoril sa o Damiánovi Michal Klein, ktorý ho na súkromnom gymnáziu v Lučenci učil ešte aj telocvik.