Zatiaľ čo ľudia, ktorí majú vysokú školu, si volia skôr liberálne strany, k extrémistickým zas inklinujú ľudia, ktorí majú dokončenú len základnú či strednú školu. Podľa Koziaka je to aj ukážka rozdelenia spoločnosti, keďže časť mladých si volí úplný protipól ako ich rovesníci. Prekvapivé je podľa neho, že si volia vo veľkej miere Republiku. „Keďže ide o tú najmladšiu voličskú časť obyvateľstva, je to skôr vizitka súčasnej spoločnosti a poukazuje aj na radikalizmus mladých ľudí,“ konštatuje Koziak. Na opačnej strane však stojí PS, ktoré u mladých voličov zatiaľ dominuje a s prehľadom by vyhralo voľby.
Čo všetko to ovplyvňuje
Podľa Štefančíka závisí výber strany aj od zloženia obyvateľstva. „Aj preto sú niektoré regióny považované za bašty niektorých politických strán. Napríklad z Banskej Bystrice pochádza Peter Pellegrini, ktorý dával ako predseda vlády dôraz na svoje mesto a ľudia si to zrejme zapamätali,“ hovorí politológ. „Ukázalo sa, že strach ako emócia vie tiež veľmi ovplyvniť voličské správanie a ľudia volia tých, ktorí na tom kampaňujú. Môžu ich vystrašiť napríklad migrantmi alebo medveďmi, ktorými prekrývajú podstatnejšie problémy,“ uzatvára.
Preferencie podľa veku (v %)
18-30 rokov
- PS - 24
- Republika - 16
- Hlas-SD - 15
- SaS - 8
- Sme rodina - 6
31-59 rokov
- Hlas-SD - 18
- PS - 15
- Smer-SD - 14
- Republika - 10
- Sme rodina - 7
- OĽaNO - 6
Dôchodcovia
- Smer-SD - 34
- Hlas-SD - 15
- KDH - 11
- Aliancia - 6
- SNS - 6
- OĽaNO - 5
