Kultúrny šok
Prvé dni na slobode boli preňho šokom. „Von som sa dostal v roku 2005. Vtedy už boli mobily. Nevedel som si ani odvážiť banány,“ zaspomínal. Dokázal si však kúpiť garsónku za zdedené peniaze po rodičoch.
„Už som nepil, ale prepadol som gamblerstvu. Každý večer som si prechádzal v hlave zoznam ľudí, ktorých oklamem, aby mi požičali,“ priznal Jozef, ktorý onedlho garsónku prehral. „Povedal som si, že to takto nejde. Prihlásil som sa do programu na odvykačku a musel som sa zbaviť aj závislosti od liekov,“ dodal s tým, že nakoniec našiel prácu.
Pomáhal hendikepovaným ľuďom. Z prvého zariadenia pre autistov na Myjave ho po 7 mesiacoch prepustili, lebo zistili jeho minulosť. „Na ďalšom pohovore som to priznal. Riaditeľka ustrnula, ale dala mi šancu a tam robím už 11,5 roka. Aj keď som už dlho čistý, chodím raz za rok na 2 týždne do zariadenia, kde ma odnaučili gamblerstvu. Rád by som im predstavil aj moju lásku La Viellu,“ usmial sa s nádejou.
Napísal už odvolanie a čaká, ako sa to vyvinie. La Viella je stále v Mali. V septembri sa však plánuje za ňou vybrať. „Nemôžem za ňou lietať tak často, akoby som chcel, ale budem bojovať,“ uzavrel.
