Ministri obrany krajín ECOWAS dnes druhým dňom o Nigérii rokujú v nigérijskom hlavnom meste Abuji. Podľa vyhlásenia Rady národnej bezpečnosti Pobrežia Slonoviny je cieľom šéfov obrany vypracovať plán prípadného vojenského zásahu na obnovenie ústavného poriadku v Nigeri. Mali a Burkina Faso, kde tiež vládnu junty, ale vyhlásili, že by takýto zásah považovali za "vyhlásenie vojny" aj proti nim, vystúpili by z ECOWAS a postavili by sa na obranu Niamey. Líder junty generál Abdourahamane Tiani podľa Reuters sankcie označil za neľudské a poznamenal, že odmieta zahraničné zasahovanie, ale je otvorený vnútropolitickému dialógu.
Francúzsko, niekdajší koloniálny vládca Nigeru, prevrat odsúdilo a vyzvalo na návrat prezidenta Bazouma. V nedeľu stúpenci junty pochodovali ulicami Niamey s ruskými vlajkami a skandovali protifrancúzske heslá a meno ruského prezidenta Vladimira Putina. Nakoniec zapálili dvere francúzskej ambasády, kým ich rozohnali bezpečnostné zložky. Francúzsko má v Nigeri asi 1500 vojakov. Spojené štáty a ďalšie európske krajiny tiež pomáhajú s výcvikom tamojších síl.
Zároveň rastú obavy z rozširujúceho sa vplyvu ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny, ktorá podľa zvrhnutého nigérijského prezidenta voči jeho vláde viedla dezinformačnú kampaň. Šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin označil aktuálny vývoj v Nigeri za "faktické získanie nezávislosti" a za "boj s kolonizátormi".
Británia sa dnes pre bezpečnostnú situáciu rozhodla dočasne znížiť počet svojich zamestnancov na veľvyslanectve v Niamey. Evakuáciu časti zamestnancov a ich rodín z ambasády v Nigeri chystajú tiež Spojené štáty. Hovorca amerického ministerstva zahraničia Matthew Miller uviedol, že americká ambasáda zostane otvorená. Šéf americkej diplomacie Antony Blinken medzitým v stredu hovoril so zvrhnutým prezidentom Bazoumom.
Francúzsko dnes oznámilo, že dokončilo evakuáciu svojich občanov a mnohých cudzincov z Nigeru. Podľa francúzskej diplomacie ide o 1079 ľudí, z toho 577 Francúzov.
