Správa srebrenického pamätného centra uviedla medzi popieračmi genocídy aj súčasného chorvátskeho prezidenta Zorana Milanoviča. Ten v súvislosti s genocídou v Srebrenici povedal, že nejde o nič viac ako o "rozhodnutie (medzinárodného) súdu".
Od roku 2021 sa v Bosne popieranie srebrenickej genocídy a ďalších vojnových zločinov, respektíve ich glorifikácia, trestá odňatím slobody až na päť rokov väzenia. V dôsledku toho sa znížil počet takýchto činov, hoci za ne zatiaľ nebol nikto trestne stíhaný. AFP poznamenáva, že popieranie genocídy sa najviac odohráva práve v júli, keď sa každoročne pripomínajú obete srebrenického masakru.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu uznal oboch vtedajších bosnianskosrbských politických lídrov - Radovana Karadziča i Ratka Mladiča - vinných z vojnových zločinov vrátane genocídy v Srebrenici. V júli vyvolali dvaja bosnianskosrbskí študenti pobúrenie medzi moslimami, keď na sociálnych sieťach velebili Mladiča. O niekoľko dní neskôr im šéf srbskej spravodajskej agentúry Aleksandar Vulin ponúkol štipendium a možnosť pokračovať v štúdiu na akadémii tejto agentúry v Belehrade.
