Blinken na zasadnutí o kríze potravinovej bezpečnosti povedal, že "hlad nesmie byť využívaný ako zbraň". Vlaňajšia invázia Ruska na Ukrajinu podľa neho vyvolala "útok" na celosvetový potravinový systém.
Moskva minulý mesiac odmietla predĺženie dohody, ktorá počas vojny umožňovala vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez čiernomorské prístavy. Viedlo to k nárastu cien obilnín, ktoré tvrdo zasiahli chudobnejšie krajiny.
"Každý člen tejto rady, každý člen OSN by mal Moskve povedať, že už bolo dosť využívania Čierneho mora na vydieranie," vyhlásil šéf diplomacie USA.
Spojené štáty v utorok prevzali na tento mesiac predsedníctvo v BR OSN a Blinken preto predsedal jej zasadnutiu.
Washington okrem toho pripravil "spoločné komuniké odsudzujúce používanie potravín ako vojnovej zbrane", ktoré majú vydať popri zasadnutí BR OSN. Vyhlásenie už podpísalo 91 krajín, uviedol Blinken pre televíziu ABC News.
Minister tiež oznámil, že USA poskytnú ďalších 362 miliónov dolárov na programy boja proti potravinovej neistote a podvýžive, zamerané na desiatku afrických krajín a Haiti.
Akútna potravinová kríza v súčasnosti postihuje približne 345 miliónov ľudí v 79 krajinách. Medzi mnohými príčinami hladu vo svete sú okrem ozbrojených konfliktov aj vplyvy klimatickej zmeny.
