Upozorňuje tiež, že kardiovaskulárne ochorenia sú preventabilné len do určitého veku. "Medzinárodné odborné spoločnosti sa zhodujú v tom, že cielené individuálne vyhľadávanie rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb je zmysluplné u mužov do 65. a u žien do 75. roka života," ozrejmila.
Ďalším problémom je podľa nej zbytočne veľký rozsah prehliadok. Poukazuje napríklad na vyšetrenie EKG či vyšetrenie členkovo-ramenného indexu, ktoré sa podľa nej u asymptomatických pacientov neodporúča. Pripomína tiež, že každé lekárske vyšetrenie môže priniesť rôzne patologické nálezy alebo neurčité výsledky, ktoré sekundárne zaťažia špecialistov, s čím sa spájajú aj nepriame náklady. Nesúhlasí ani s odporúčaným intervalom preventívnych prehliadok raz za dva roky, bez ohľadu na predchádzajúce nálezy. U nízkorizikových osôb podľa nej stačí absolvovať prehliadku cielenú na kardiovaskulárne riziko raz za päť rokov.
Šéfka SKS zdôraznila, že v rámci primárnej prevencie je dôležité zamerať sa najmä na celospoločenské opatrenia. Riešenia vidí v úspešných prístupoch zo zahraničia, napríklad v zdaňovaní tabakových výrobkov či produktov s voľným cukrom a nasýtenými tukmi. Tiež v zavedení dotácií na ovocie a zeleninu, v označovaní potravín, v limitovaní reklamy nezdravých potravín či v obmedzení predaja tabakových výrobkov. Apeluje aj na zavedenie dotácií na verejnú dopravu a opätovnú alokáciu cestného priestoru pre bicykle a chodníky. Zdôrazňuje tiež, že fyzická aktivita by mala byť prirodzenou súčasťou každodenného života na školách či pracoviskách.
