Vojnové tajomstvá
Priestor na prácu i dostatok financií im poskytla americká armáda, ktorá spustila projekt známy pod názvom Manhattan. Oficiálne odštartoval v roku 1942 a pokračoval až do roku 1946 pod vedením generálmajora Leslieho Grovesa. Keďže armádne veliteľstvo pôvodne sídlilo na Manhattane, je vojnové snaženie známe pod týmto názvom.
V skutočnosti išlo o obrovský výskumný a vývojový projekt, ktorého cieľom bolo vyrobiť jadrové zbrane. Podieľali sa na ňom nielen Spojené štáty, ale napríklad aj Kanada a Veľká Británia. Počiatočné práce sa začali ešte v roku 1939, postupne sa však projekt rozrástol na úsilie, v rámci ktorého pracovalo takmer štvrť milióna ľudí a mnohí ďalší sa podieľali na ňom nepriamo.
Viac než 90 percent z rozpočtu vo výške dvoch miliárd dolárov bolo investovaných do výstavby tovární a výroby štiepneho materiálu. Zvyšok išiel na výskum, vývoj a výrobu samotných zbraní, ktoré sa uskutočňovali na viac než troch desiatkach lokalít. To všetko prirodzene za maximálneho utajenia, takže väčšina účastníkov projektu vôbec netušila, na čom pracujú. Ako sa neskôr ukázalo, prísne opatrenia nefungovali a medzi vedcov prenikli i špióni, ktorí pracovali pre Sovietsky zväz.
Miliardový projekt
Jedným z dôležitých miest projektu bolo Los Alamos, ktoré sa malo čoskoro neslávne zapísať do dejín. V odľahlej časti Nového Mexika Robert Oppenheimer zriadil laboratórium, v ktorom riadil práce na vývoji zbraní. Pomáhal mu pri tom 250-členný tím najdôležitejších pracovníkov. Výsledkom ich snahy boli dve rôzne bomby. Jedna uránová, ktorá priniesla skazu v Japonsku, a druhá plutóniová, ktorá sa mala odskúšať na americkej pôde.
Na prvý test v polovici júla 1945 bola vybraná takmer neobývaná púštna oblasť s dĺžkou 145 km nazývaná výstižne Jornada del Muerto, teda Cesta mŕtveho muža. Fungovala v prísnom utajení, obyvatelia v Los Alamos i jeho blízkosti sa museli podriaďovať prísnym pravidlám. Armáda im cenzurovala poštu, nahrávala telefonické rozhovory a obmedzovala aj styk mimo prísne stráženej oblasti.
