Aj do slovenských kín sa toto leto dostal dlhoočakávaný film pod názvom Oppenheimer. Fanúšikovia studenej vojny či zákulisia americkej politiky si v ňom prídu na svoje. Umožňuje totiž nahliadnuť do udalostí, ktoré pred 78 rokmi definitívne zmenili svet.
Vzrušujúca fyzika
Takmer osem desaťročí žijeme pod neustálou hrozbou použitia ničivých jadrových zbraní, ktoré má dnes vo svojom arzenáli deväť krajín. Hoci boli použité iba dva razy - na zničenie japonských miest Hirošima a Nagasaki 6. a 9. augusta 1945, do dnešných dní nimi hrozia viaceré krajiny. Ako sa však zrodil nápad vyvinúť atómovú bombu, prečo preteky o jej skonštruovanie vyhrali Američania a prečo práve Robert Oppenheimer bude už navždy známy ako jej otec?
Tridsiate roky 20. storočia boli pre fyziku mimoriadne dôležité. Svet atómov priťahoval najbystrejšie mysle tej doby a nechýbal medzi nimi ani Američan Julius Robert Oppenheimer. Už ako malý sa zaujímal o prírodné vedy, a hoci ho pôvodne lákala chémia, nakoniec svoj obrovský talent zužitkoval ako teoretický fyzik. Aj napriek svojej komplikovanej povahe introverta mal schopnosť zaujať a pritiahnuť k spolupráci elity nielen v oblasti fyziky.
Do vnútra atómu
Keď v roku 1938 nemeckí chemici objavili spôsob, ako štiepiť jadro atómu, bolo okamžite jasné, že tento objav možno premeniť na bombu. V USA sa v tom čase štiepením atómov zaoberali vedci, medzi ktorých patrili Enrico Fermi či Leó Szilárd.
Na sklonku 2. svetovej vojny už nikto nepochyboval, že fašistické Nemecko sa o vývoj takejto zbrane rozhodne pokúsi. O jej veľkých ničivých účinkoch nebolo potrebné medzi vedcami diskutovať, hoci si jej skutočnú silu nikto nevedel reálne predstaviť. Práve Leó Szilárd bol jedným z iniciátorov listu, v ktorom spolu s Albertom Einsteinom varoval amerického prezidenta Roosevelta, že atómová bomba v rukách Nemcov bude najničivejšou zbraňou všetkých vekov.
Americká vláda nechcela nič ponechať náhode. Ak možno premeniť atómovú energiu na bombu, bolo treba Nemecko nielen dobehnúť, ale dokonca predbehnúť. Do kariet jej hrala situácia v Európe, z ktorej utekali mnohí odborníci. Veľká časť z nich totiž bola židovského pôvodu, a tak neboli vítaní nielen v Nemecku, ale postupne prišli o bezpečie aj v ďalších krajinách.
Vojnové tajomstvá
Priestor na prácu i dostatok financií im poskytla americká armáda, ktorá spustila projekt známy pod názvom Manhattan. Oficiálne odštartoval v roku 1942 a pokračoval až do roku 1946 pod vedením generálmajora Leslieho Grovesa. Keďže armádne veliteľstvo pôvodne sídlilo na Manhattane, je vojnové snaženie známe pod týmto názvom.
V skutočnosti išlo o obrovský výskumný a vývojový projekt, ktorého cieľom bolo vyrobiť jadrové zbrane. Podieľali sa na ňom nielen Spojené štáty, ale napríklad aj Kanada a Veľká Británia. Počiatočné práce sa začali ešte v roku 1939, postupne sa však projekt rozrástol na úsilie, v rámci ktorého pracovalo takmer štvrť milióna ľudí a mnohí ďalší sa podieľali na ňom nepriamo.
Kde nechal Oppenheimer postaviť prísne tajné laboratórium? Ako prebiehal test atómovej bomby? Kto vyzradil americké plány Rusom?Toto a ešte viac sa dočítate v Novom Čase nedeľa!
