Ešte raz gratulujeme k uzavretiu manželstva. Vybrali ste si dátum svadby, ktorý je nezabudnuteľný, pretože 4. júl je v USA Deň nezávislosti, od rána sa to bude skloňovať na sociálnych sieťach, v médiách...
Martin: Ďakujeme veľmi pekne. Áno, je to nezabudnuteľné a nielen pre tento dátum. Určite nebudeme na výročia zabúdať, ale bol to jediný dostupný voľný termín pre obrad, ktorý mali k dispozícii tam, kde sme svadbu chceli mať. Keď som ho hľadal, dozvedel som sa, že páry si rezervujú termíny aj rok dopredu a my sme teda chceli čo najskôr, tak to vyšlo na utorok 4. júla.
Príprava svadby naozaj niekedy zamestnáva budúcich mladomanželov aj rok, občas až zbytočne hystericky... Ako dlho trvala príprava tej vašej?
Martin: Bolo to rozdelené do viacerých štádií, za seba hovorím, že to hysterické trvalo možno tri dni (smiech). V hlave som mal svadbu už dlho, ale bez hystérie. Rozdelili sme si úlohy a hlavné pre nás bolo, aby sme sa dobre bavili s rodinou i priateľmi.
Paulína, kedy sa začalo prvýkrát hovoriť o svadbe a ako vyzeralo požiadanie o ruku?
Paulína: Požiadanie o roku bolo nečakané a vtipné. Konalo sa minulý rok v apríli na moje narodeniny, kde som bola pozvaná na degustačné menu v jednej reštaurácii v Bratislave vo dvojici, len my dvaja. Počas večere sa nič mimoriadne nedialo a vonku na ulici, cestou k taxíku Martin pokľakol. Myslela som si, že mi ide zohriať nohy, na ktoré mi bola zima (smiech). On vytiahol z vrecka prsteň, takže bolo to nečakané, krásne, nezabudnuteľné.
Martin, dobré miesto ste si vybrali?
Martin: Hlavne som čakal, keď rodina a známi prestanú otravovať. Keď sa nám narodil Markus, prvá otázka bola - kedy bude svadba, teraz po svadbe - kedy bude druhé dieťa? Tradičné otázky, ktoré mi značne liezli na nervy, tak som hovoril, keď prestanete otravovať, potom si ju zoberiem. Vedel som, že sa zoberieme, je nám spolu dobre, máme sa radi a práve na Paulínkine narodeniny sme konečne po dlhom čase boli sami vonku, tak mi to prišlo vhodné.
