Väčšinou, keď mladá žena zistí, že je tehotná, nastane hystéria, rýchlo svadba... Zhodli ste sa, že svadba počká?
Martin: Áno, mali sme kopec inej „hystérie“, Paulínka končila vysokú školu, menila robotu, sťahovali sme sa do nového bytu, ak by mala byť ešte svadba, asi tu už ani nie sme (smiech). A teraz si to parádne užil i náš syn Markus, priniesol nám prstienky, tancoval s nami do rána.
Prekvapilo vás niečo na svadbe?
Martin: Prekvapení bolo viac, napríklad ja som si chcel sám robiť díždeja po skúsenostiach, ktoré som zažil ako hosť na svadbách. Dobrý dídžej je poklad. Nechcel som otravovať kamaráta Karola z jedného rádia, ktorého sme napokon dostali ako darček.
Paulína: Mňa prekvapil Martin, keď mi s Fragile zaspievali moju obľúbenú pieseň od Kirka Franklina s názvom I Smile.
Poďme teda od svadby k spievaniu, keďže spievate obaja. Martin, vaša spevácka minulosť je známa, len čo sa vysloví vaše meno, každý si pospevuje Bobiho a jeho lego. Ako si spomínate na toto obdobie?
Martin: Úžasné štyri roky, od osem do dvanásť rokov. Dodnes považujem Petra Nagya za skvelého muzikanta, speváka, človeka a vlastne môjho prvého tútora. Ukázal mi šoubiznis z každej stránky a naozaj to bola veľká škola do života osobného i profesijného.
