Od roku 1970 sa Deň vyčerpania prírodných zdrojov Zeme presunul z 29. decembra až na súčasný 2. august. Medzinárodná výskumná organizácia Global Footprint Network upozornila na kritickosť situácie. „Je alarmujúce, že ľudstvo už približne v polovici roka spotrebuje viac prírodných zdrojov, ako dokáže planéta obnoviť za celých 12 mesiacov. Údaje z minulého roka ukazujú, že pre náš životný štýl a nároky by sme potrebovali až 1,75 planéty. Mnohé krajiny sú v červených číslach ešte pred celosvetovým dátumom. Týka sa to aj Slovenska, kde žijeme na ekologický dlh už od 3. mája 2023,“ hovorí riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Svoje prírodné zdroje podľa analýzy vyplytvajú najrýchlejšie Katar a Luxembursko, a to už vo februári. Nasleduje Kanada, Spojené arabské emiráty a Spojené štáty americké. Naopak krajiny ako Afganistan, Sudán, ale aj India a Nigéria tento rok kapacitu neprekročia.
Dôsledky
Deň vyčerpania prírodných zdrojov Zeme každoročne pripadá na iný dátum. „Pretrvávajúce prekračovanie limitov vedie k čoraz výraznejším príznakom vrátane nezvyčajných vĺn horúčav, lesných požiarov, sucha a záplav s rizikom ohrozenia produkcie potravín,“ uvádza Steven Tebbe, generálny riaditeľ spoločnosti. Zároveň dodáva, že k dispozícii sú riešenia na zlepšenie situácie a posunutie dňa, kedy začíname žiť na ekologický dlh. Kľúčom by mal byť uvedomelejší spôsob života v piatich hlavných oblastiach – vo využívaní energií, v stravovaní, v spôsobe budovania a manažovania miest, v pomoci prírode či v zamyslení sa nad rastúcou populačnou krivkou.
„Súčasná neudržateľná výroba, balenie a spotreba potravín podnecujú klimatickú krízu, vytvárajú tretinu všetkých emisií skleníkových plynov, spotrebovávajú 70 % sladkej vody a spôsobujú stratu biodiverzity v neuveriteľnom rozsahu,“ pridáva sa aj generálny tajomník OSN António Guterres.
