Je to slávnostný odev
Mária Reháková
„Kroje nesmierne obdivujem. Považujem ich za slávnostný odev, a tak sme aj počas galavečera ankety Slovenka roka určili dress code večerné šaty alebo kroj,“ hovorí Mária Reháková (68), autorka myšlienky projektu a hlavná organizátorka podujatia Slovenský deň kroja. „V mojom šatníku má kroj svoje stále miesto, konkrétne podpoliansky. Narodila som sa a vyrastala v Radvani a týmto mestom ide práve tá pomyselná deliaca čiara medzi Horehroním a Podpoľaním, preto sa aj hlásim k tradíciám tohto kraja. Kroj, ktorý mám na sebe na fotografii, som dostala do daru od svojho syna. Konkrétne časti kroja s bežným oblečením nekombinujem, ale v podstate na mnohých kusoch, ktoré mám v šatníku, sa nachádzajú prvky inšpirované ľudovými motívmi, či je to už výšivka, alebo krajka.“
Zachránili babičku
Tamara Šimončíková Heribanová
„Kroje zbieram od gymnaziálnych čias, mám k nim vďaka mojej babičke Marienke veľmi hlboký vzťah. A to v celkom osobnej rovine - kroj jej totiž zachránil život. Keď bola malá, vážne ochorela a prababička Matilda musela v priebehu jedného dňa rozpredať to najvzácnejšie, čo mala, dedičstvo po predkoch, rodinné hornostredské kroje, aby vyplatila doktora. Babička vyzdravela a moja prababička Matilda potom neskôr postupne po častiach rodinné kroje opäť po obci vykupovala a kompletizovala,“ spomína Tamara Šimončíková Heribanová (38), ktorá má v zbierke mnoho sviatočných aj pracovných krojov. „Popri zbierke, ktorú som budovala viac ako dvadsať rokov, si vážim najmä informácie, ktoré som mala možnosť vďaka lokálpatriotom, bývalým majiteľkám a majiteľom, nadobudnúť. Každý jeden kroj si nesie svoj príbeh, zbierka je teda akási mozaika osudov.“ Vždy sa teší, keď si nejaký oblečie. „Je to pre mňa obradná vec a musí ísť o skutočne opodstatnenú príležitosť. Často v zahraničí naďabím najmä v second handoch na kúsky starých krojov. Napríklad roky nosím ručne vyšívaný kabát, ktorý bol súčasťou uzbeckého kroja a kúpila som ho za dve eurá v Paríži. V Portugalsku mám priateľku z Guatemaly, ktorá mi doniesla niekoľko krojov, ktoré nosím civilne. No naše, slovenské kroje, to sa nedá vnímať cez prizmu módy, pre mňa ani náhodou, je to totiž domovina, to, čo si nadovšetko vážim a milujem.“