Roland alebo Maximilián?
Etnologička Katarína Nádaská prezradila, že socha na vrchole fontány stvárňuje práve cisára a kráľa Maximiliána II. Prečo potom často býva nesprávne označovaná ako Rolandova fontána? „Obľúbenou povesťou cisára Maximiliána bola tá o rytierovi Rolandovi, ktorý mal čarovný roh Olifant. Tradovalo sa, že v časoch Maximiliánových návštev v Prešporku sa táto legenda o statočnom rytierovi Rolandovi rozšírila do mesta,“ vysvetlila etnologička.
„Tá legenda má korene vo francúzskych legendách, ale prešporské mamičky dodávali, že Roland navštívil aj Prešporok. Údajne na Silvestra, kto má správne srdce, vidí, ako rytier aj s rohom Olifantom zostúpi z fontány, zatrúbi na čarovný roh a pokloní sa na 4 svetové strany,“ vraví Nádaská.
V skutočnosti však fontána bola postavená kvôli veľkému požiaru, ktorý zničil stred mesta. „Aby sa to neopakovalo a v meste mali vždy dosť vody, postavili fontánu. Okrem toho skrášľovala okolie. Veľkou časťou na ňu prispeli aj Habsburgovci, preto hore postavili sochu cisára Maximiliána,“ uzatvára Nádaská.
Putoval svetom so svojím mečom Durandalom a zázračným rohom Olifantom, ktorým vedel uspávať. Používal ho, aby uspal nepriateľské vojská, ale našiel mu aj príjemnejší účel a pri návšteve Bratislavy na ňom trúbil, aby uspal malé deti. Roland bol v našom hlavnom meste viackrát, obránil ho pred nepriateľom a Bratislavčania si ho veľmi obľúbili. Keď zomrel, na jeho počesť mu dali postaviť na námestí pred radnicou nádhernú fontánu. Dobrosrdečný rytier si vďaka soche našiel spôsob, ako vzdať Bratislave úctu aj po smrti. Každý rok na Silvestra, keď udrie polnoc, sa otočí okolo svojej osi a pokloní sa smerom k Zelenej ulici, kde kedysi stála prvá radnica. Vzdá tým hold radným pánom, ktorí padli v boji za oslobodenie mesta.
Kto bol Maximilián?
Maximilián II. Habsburský (* 31. júl 1527, Viedeň - † 12. október 1576, Regensburg) bol rakúsky arcivojvoda, český, rímsky a uhorský kráľ, rímskonemecký cisár a poľský kráľ z rodu Habsburgovcov. Bol najstarším synom cisára Ferdinanda I. Habsburského a Anny Jagelovskej.
