Pri následnom vyšetrení v Martine ho odkázali na špecialistov na neurochirurgii na Kramároch v Bratislave, kde sa tomuto typu nádorov venujú desiatky rokov. Ladislav mohol úplne prestať vidieť, pretože mu tumor tlačil na zrakové nervy. V hlavnom meste ho však zachránili! Bolo to na klinike, ktorú v polovici minulého storočia založil jeho prastrýko Jozef Žucha († 55).
Ladislav donedávna bicykloval dlhé trate a žil veľmi aktívne, no potom mu objavili nezhubný nádor. Zúfalo hľadal spôsob, ako by neoslepol. „Rástlo mi to a začal som strácať zrak. Aj keď som vedel, že prastrýko Jožko bol výborný lekár, nevyužíval som jeho meno, aby som si protekčne pomohol. Zomrel, keď som mal 17 rokov,“ začal svoje rozprávanie Ladislav, ktorý prišiel ako bežný pacient na kliniku neurochirurgie na bratislavské Kramáre.
„Keď videli moje meno, hneď sa ma opýtali, či náhodou nie som rodina docenta Žuchu. Povedal som, že som jeho prasynovec,“ zaspomínal na prvý kontakt s lekármi z kliniky, ktoré jeho predok pomáhal formovať. Ladislava napokon na neurochirurgickej klinike na Kramároch úspešne operovali, nádor vybrali a zachránili mu tak zrak.
„Uvedomujem si, že keby prastrýko nezaložil túto kliniku, tak možno nevidím,“ dodal vitálny penzista s tým, že doma o Jožkovi, ako ho volali, počul len chválu. „Bol milý, šikovný a dobrý človek. Rodina bola naňho hrdá, lebo bol sám v Bratislave a robil dôležitú prácu, ktorej obetoval život,“ pochválil svojho predka Ladislav, ktorý pracoval vo výskumnom ústave výpočtovej techniky.
