Poliaci tak budú v nedeľu 15. októbra 2023 voliť svojich zástupcov do hornej i dolnej snemovne parlamentu, teda Senátu a Sejmu. Celkovo si zvolia sto senátorov a 460 poslancov na štvorročné funkčné obdobie.
Vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá sa často dostáva do konfliktu s Európskou úniou v otázkach právneho štátu v Poľsku, sa bude usilovať o tretie funkčné obdobie v rade.
Podľa minulotýždňového prieskumu verejnej mienky agentúry IBRiS by strana PiS mohla vo voľbách získať 33,4 percenta hlasov a zabezpečiť si tak najviac kresiel v parlamente. Podľa AFP by však sama nevytvorila vládnu väčšinu. Jej koaličným partnerom by sa tak mohla stať aliancia radikálne pravicových strán Konfederácia sloboda a nezávislosť, ktorá by podľa prieskumu získala 12,7 percenta hlasov.
Hlavným vyzývateľom PiS v nadchádzajúcich voľbách bude najväčšia opozičná strana – liberálno-konzervatívna Občianska platforma na čele s bývalým predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom. Podľa prieskumu by ju volilo 26,2 percenta občanov.
Hoci oficiálne volebná kampaň začne až počas nasledujúcich dní, podľa AP prebieha neformálne už niekoľko mesiacov a je poznačená vojnou Ruska proti Ukrajine. Zároveň sa oficiálna kampaň začne v čase, keď v Poľsku narastajú obavy z prítomnosti žoldnierov Vagnerovej skupiny v susednom Bielorusku a zároveň sa zvyšuje napätie s Ukrajinou v súvislosti s dovozom obilia a tiež dejinnými spormi.
