Luis Moreno Ocampo vo svojej správe vydanej v utorok uvádza, že azerbajdžanská blokáda jedinej cesty vedúcej z Arménska do Náhorného Karabachu vážne bráni zásobovaniu potravinami, zdravotníckym materiálom a ďalšími základnými potrebami v regióne s približne 120-tisíc obyvateľmi.
„Existuje rozumný základ domnievať sa, že je spáchaná genocída,“ uvádza sa v Ocampovej správe s tým, že dohovor OSN definuje genocídu ako „zámerné vyvolávanie takých životných podmienok u skupiny ľudí, ktorých cieľom je jej fyzické zničenie“.
„Hlad je neviditeľná zbraň genocídy. Bez okamžitej dramatickej zmeny bude táto skupina Arménov zničená v priebehu niekoľkých týždňov,“ uvádza sa v správe.
Zástupca azerbajdžanskej vlády odmietol správu Ocampa s tým, že „obsahuje nepodložené tvrdenia a obvinenia“. „Je to zaujaté, skresľuje skutočnú situáciu na mieste a obsahuje vážne faktické, právne a vecné chyby,“ povedal v stredu pre agentúru AP Hikmet Hadžijev, asistent azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva.
Medzi Azerbajdžanom a Arménskom už desaťročia trvá konflikt o spomenutý región, ktorý leží na území Azerbajdžanu, ale od skončenia vojny v roku 1994 bol pod kontrolou etnických arménskych síl podporovaných Arménskom.
Počas bojov o región z jesene 2020 Azerbajdžan prevzal kontrolu nad veľkými časťami Náhorného Karabachu a okolitých oblastí, ktoré desaťročia ovládali separatisti. Rusko vtedy sprostredkovalo dohodu o prímerí a vyslalo takmer 2 000 členov mierových jednotiek, ktorí majú dozerať na dodržiavanie dohody. Rusko odvtedy čelí neustálej kritike za nečinnosť svojich mierových síl.