Zákaz sa po novom vzťahuje na skutočného vlastníka, čo má zabrániť tomu, aby politici právnu normu obchádzali, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe. Doteraz stačilo, aby politici vložili akcie svojej firmy vlastniacej médiá do zvereneckých fondov. Tento postup použil na základe pôvodného znenia zákona aj expremiér a predseda hnutia ANO Andrej Babiš s holdingom Agrofert. Jeho súčasťou je mediálna skupina Mafra, ktorá vydáva denníky Lidové noviny, Mladá fronta DNES a mnoho časopisov. Do jej portfólia patrí aj Rádio Impuls a rôzne internetové servery.
Od roku 2024 to však stačiť nebude. Poslanci, senátori, členovia vlády či prezident nebudú môcť prevádzať médiá na blízku osobu či do zvereneckého fondu a za prípadné porušenie povinností im hrozia vyššie pokuty. Funkcionárom, ktorí by sa dopustili priestupku prostredníctvom firmy, môže byť uložená sankcia až do výšky troch percent aktív danej spoločnosti.
Pre chýbajúcu reguláciu sa však toto sprísnenie netýka internetových médií. To kritizovalo napríklad združenie Milión chvíľok pre demokraciu. Žiadalo, aby do úpravy pribudol aj zákaz vlastníctva takýchto médií. K tomu nakoniec nedošlo.
Zmeny sú súčasťou novely zákona o združovaní v politických stranách a politických hnutiach. Práve to kritizovali poslanci hnutia ANO, ktorí novelu nazvali "kryštalickým prílepkom" a proces označili za protiústavný. Už vopred avizovali, že ak zákon podpíše aj prezident, obrátia sa na Ústavný súd.
