Aj keď sa meteorom ľudovo hovorí padajúce hviezdy, ide o drobné prachové častice pochádzajúce z kométy 109P/Swift-Tuttle, ktorá má obežnú dobu približne 133 rokov. Keď Zem na obežnej dráhe prechádza miestom, kde sa vyskytujú, vletujú do jej atmosféry rýchlosťou 59 kilometrov za sekundu a začínajú žiariť vo výške okolo 120 kilometrov nad povrchom Zeme. Vo výške asi 80 kilometrov obvykle zhoria.
Pri pozorovaní zdanlivo vyletujú z jedného miesta na oblohe, ktoré sa nazýva radiant a leží v súhvezdí Perzea. Podľa toho dostali Perziedy aj svoje meno. Nazývajú sa tiež Slzy svätého Vavrinca podľa svätca, ktorého upálili v roku 258 v Ríme, a niekoľko dní po jeho poprave padali z oblohy "trblietavé slzy". Skutočný pôvod meteorov potvrdil taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli (1835 - 1910).
Snímku Perzeíd, ktorú ešte z roku 2018 vytvoril Horálek v Parku tmavej oblohy v Poloninách na východnom Slovensku, publikovala v stredu (9. 8.) NASA ako Astronomickú snímku dňa. Takéto ocenenie dostala v roku 2021 aj spoločná fotografia Petra Horálka a jeho slovenského kolegu Tomáša Slovinského. Na jednej polovici vyobrazuje Perzeidy na ideálne tmavej oblohe a na druhej strane na oblohe kontaminovanej svetelným smogom, tento kontrast upozorňuje, aký negatívny je vplyv svetelného znečistenia na pozorovanie nočnej oblohy a konkrétne meteorov.
Pozorovaniu meteorického roja Perzeidy by tento rok malo priať aj počasie, keďže podľa predpovedí by mala byť počas víkendových nocí jasná obloha.
