„Zlisované balíky by nemali byť na poli dlho, lebo sa môže stať, že zaprší a dostane sa do nich voda. Balík je stlačený, zhutnený, ale navrchu je to redšie a ťažšie to potom vysychá,“ hovorí uznávaný agronóm Jozef Ďuďák z Golianova. „Slama musí preschnúť a potom sa uloží napríklad pod strechu, alebo aj na poli sa môže urobiť veľký stoh. Napríklad aj tak, že sa balíky uložia na seba. Môžu sa zakryť plachtou, ale aj nemusia. V takom prípade vrchné balíky postupom času namoknú a znehodnotia sa, ale vnútro zostane v poriadku,“ dodal Ďuďák.
Poľnohospodári robia nielen valcovité, ale aj hranaté balíky. Môžu dosahovať hmotnosť až do 500 kg, napríklad v prípade senáže. Buď sú previazané špagátom, alebo sieťkou. Tieto dva viazacie systémy sa používajú najčastejšie. Ničím výnimočným nie sú už ani stroje na rozoberanie balíkov, do ktorých sa valec vloží, dá sa dole sieťka alebo špagát a mechanizmus následne odvíja cievku a slama sa drví. Tá sa potom fúka pod zvieratá na podstielku. „Na kŕmenie sa využíva jačmenná slama, je mäkšia a výživnejšia. Ostatná slama ide skôr na podstielanie, lebo je tvrdá,“ doplnil J. Ďuďák.
