Významnou zmenou bola zmena financovania RTVS. Teraz to politici spravili tak násilne a z ničoho nič sme sa dozvedeli, že sa zrušia koncesie. Rozpočet RTVS je naviazaný na štátny rozpočet. Ste sklamaný?
- Som realista. Keď som nastúpil, tak som sa zaujímal aj o túto tému. V Európe existuje viacero spôsobov financovania verejnoprávneho vysielateľa. Sú aj krajiny, kde nemajú koncesie, najmä severské krajiny, ktoré však majú iný princíp demokracie. Pre mňa boli koncesie garanciou odpolitizovania verejnej služby. Nedalo sa presadiť, aby sa zvýšili a keď som videl, že cesta je nepriechodná, tak radšej mať toto financovanie, ktoré vám garantuje presné peniaze a viete s čím môžete počítať. Som rád, že sa podarilo tento spôsob financovania presadiť a 0,17 % z HDP štátu garantuje pre RTVS nárast financií. 20 rokov sa s tým nehýbalo a ten technologický a programový dlh bol obrovský. Nehovorím, že to sú peniaze, za ktoré sa podarí riešiť výškovú budovu v Mlynskej, lebo to je nad rámec všetkých ekonomických možností. Boli návrhy na 0,12 %, ale to som povedal, že by bola likvidácia.
Sú tam nastavené poistky, aby vás už politici nevydierali peniazmi? Keď príde nová vláda a povie, že chce dať menej peňazí RTVS, tak to môže spraviť obyčajným zákonom.
- Samozrejme, to je problém. Ideálne by bolo, aby to bolo ako vo Švédsku, kde je zákon o verejnoprávnych médiách, ale financovanie je chránené ústavou. Ústavný zákon by garantoval, že by sa do toho percenta nemohlo vstupovať. Teraz to je len väčšina v parlamente. Ak budú chcieť zmeniť 0,17 % na 0,10 %, tak sa to zmení. Zruší sa orchester, nebudú sa robiť žiadne filmy.
Ste zástancom koncesii, ale teraz máte o 25 miliónov eur viac podľa nového rozpočtu. Už viete, kam tie peniaze poputujú?
- Áno, máme základný model. Chceme, aby všetky zložky, ktoré to potrebujú - technológie, pôvodná tvorba, spravodajstvo, online, dostali viac peňazí a mohli sa nadýchnuť. Je to viac peňazí, ale musíme počítať s infláciou, zvyšovaním platov. Je to viac peňazí, ale až tak zásadne väčší priestor to nie je. Pripravujeme pohľady na nové seriály, chceme mať koprodukčné zmluvy. Urobili sme s Českým rozhlasom koprodukciu na film, ktorý bude mapovať dejiny. V roku 2026 bude mať sto rokov Slovenský rozhlas a pripravujeme sa na to výročie. Vzniká film Vlny, ktorý bude mapovať situáciu v rozhlase v roku 1968 pred pražským rozhlasom a chceme pripraviť veci, ktoré sa budú zaoberať televíznym vysielaním, ktoré bude mať 70 rokov v 2026.
Vo svojom projekte ste hovorili, že Správy RTVS majú byť aktuálnejšie, flexibilnejšie a zaujímavejšie. Porovnávali ste to aj s JOJ a Markízou, ktoré mali dvakrát väčšiu sledovanosť. Dajú sa dnes pozorovať zmeny, tak ako ste to chceli ovplyvniť?
- Spravodajstvo je v našom hľadáčiku. Venovali sme sa najskôr kanálu 24. To bol prvý krok, ale budeme riešiť aj spravodajstvo. Teší ma, že večerné správy postupne narastajú. Verím, že to nie je len blížiacimi sa voľbami a katastrofami, ktoré sa dejú, ale že ten trend bude dlhodobý. Zaoberáme sa tým, že naše správy sú pomerne dlhé, prijal by som, aby boli kratšie, hľadáme riešenia. Budeme mať novú grafiku a štúdio, ale až po voľbách?
