Pre TASR to uviedol docent ústavného práva Marek Domin, ktorý sa odvoláva na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Štátna volebná komisia dodáva, že ak volič dobrovoľne zverejní upravený hlasovací lístok, nemožno mu v tom brániť, ani ho za to sankcionovať.
Zákon zverejňovanie odfoteného hlasovacieho lístka priamo nesankcionuje. "Ak by však zverejňovanie odfotografovaného hlasovacieho lístka malo predstavovať dôkaz súvisiaci s volebnou korupciou, teda volič preukazuje tomu, kto ho korumpoval, ako hlasoval, teoreticky je predstaviteľný postih za trestný čin volebnej korupcie," myslí si Domin. Štátna komisia pripomína, že ak aj volič zverejní hlasovací lístok, nemusí to znamenať, že takým spôsobom aj hlasoval.
Tajné hlasovanie je jeden zo základných princípov volebného práva, o ktorom hovorí aj Ústava SR. "Tajnosť hlasovania predstavuje požiadavku na to, aby volič hlasoval takým spôsobom, aby nebolo možné zistiť, aké volebné rozhodnutie prijal, teda komu svoj hlas dal, respektíve nedal," pripomína právnik. Účelom princípu tajného hlasovania je ochrana slobodného rozhodovania voliča. "Ak by hlasovanie nebolo tajné, mohol by sa volič cítiť pri hlasovaní neslobodný," doplnil.
