Pre porovnanie, výroba elektrickej energie na Slovensku bola pritom minulý rok medzi 24 až 25 TWh a ročná spotreba plynu je približne 50 TWh. "Keď prirátam zásobník v Dolných Bojanoviciach, Slovensko je schopné skladovať takmer štyri miliardy metrov kubických plynu, čo môže byť niečo cez 40 TWh energie," uviedol Sedláček.
Minulý rok pritom podľa neho slovenské elektrárne vyrobili približne 25 TWh energie. "Takže nám tu bežia celý rok elektrárne a vyrobia ešte stále menej elektrickej energie ako v jeden okamih na začiatku zimy má Slovensko uskladnené vo svojich podzemných zásobníkoch. Tá schopnosť koncentrovať energiu a byť uskladnená je u plynných palív fenomenálna," dodal Sedláček. Slovenské plynárenstvo má podľa neho zároveň potenciál prispieť k energetickej zelenej tranzícii.
Bez plynárenskej infraštruktúry bude podľa Sedláčka cesta k dekarbonizácii EÚ podstatne drahšia a menej efektívna. Podľa neho má Slovensko 225.000 kilometrov prepravných sietí, z ktorých polovica je z novších materiálov, čo znamená, že by bolo ľahšie a lacnejšie ich prestavať na prepravu vodíka. "Na prestavanie prepravných sietí na prepravu zeleného vodíku budú náklady menej než 20 % stavby na nové potrubie," priblížil. Tieto siete podľa neho predstavujú významný majetok, keďže je možné ich prestavať na prepravu čistých plynov.
Sedláček informoval aj o takzvanom štvrtom energetickom balíčku EÚ, ktorý má pokryť budúce vodíkové siete. Podľa neho sa o ňom diskutuje už štvrtý rok. "Momentálne sme opäť obeťou ideologických debát a stratili sme štyri roky kľúčovým dokumentom, ktorý bude stanovovať princípy, ako budú fungovať budúceho vodíkové siete v EÚ," priblížil.
"Cieľom je klimatická neutralita a za tým si treba ísť. Namiesto toho sa roky hádame o bezvýznamných veciach v balíčku o vodík. Európa je obeťou vlastnej regulácie a vlastnej ambicióznosti," dodal Sedláček.
