K herectvu obaja inklinovali už odmalička. „Tancoval som vo folklórnom súbore a neskôr aj v balete Štátnej opery v Banskej Bystrici, kde mi zachutilo javisko. Povedal som si, že skúsim konzervatórium, kde som stretol Janku Oľhovú, ktorá ma pedagogicky štyri roky viedla a bola to pre mňa jasná cesta,“ spomína Jakub.
Jeho priateľka Kristína začínala ako speváčka. „Keď som mala jedenásť rokov, prihlásila som sa na spevácku súťaž v Zlatých Moravciach. Nevyhrala som, ale dali mi ponuku hrať v ochotníckom súbore, s ktorým sme cestovali po rôznych mestách a neskôr som sa tiež rozhodla pre konzervatórium v Banskej Bystrici.“
Prvé rande na bicykli
Obaja teda navštevovali rovnakú školu, no Jakub o dva ročníky vyššie. „Kristínku si odtiaľ samozrejme pamätám, ale obaja sme vtedy mali iný vzťah, takže to bolo len v takej letmej kamarátskej rovine,“ hovorí. V herectve sa rozhodli pokračovať ďalej a študovať na bratislavskej VŠMU.
„Jakub bol vlastne prvý z hereckých ročníkov nášho konzervatória, koho tam zobrali. O dva roky neskôr som sa tam dostala aj ja. No a osud asi chcel, aby sme sa stretli v kaviarni. Čítal knihu, tak som si k nemu prisadla so svojou a čítali sme spoločne,“ smeje sa Kristína.
„Neviem čítať napríklad doma, pretože tam stále niečo robím. Sadnem si niekde na kávu a čítam aj štyri hodiny, ak mi je dlho, tak len zmením kaviareň,“ dodáva Jakub. Jeho priateľka to má podobne. „Viem, že tam mám čas vyhradený len na to.“
Bola to láska na prvý pohľad? „Cítili sme sa spolu dobre a stretávali sme sa tam znovu a znovu. Raz sme tam s čajom v ruke debatovali do rána,“ spomína Jakub. Mladá herečka by si nikdy nemyslela, že sa z nich stanú partneri.
