Astronómovia objavili nový typ planéty. Nazvali ju "megazem", keďže dosahuje 17-násobok hmotnosti našej planéty. Skalnatá planéta obieha okolo hviezdy vo vzdialenosti 560 svetelných rokov, oznámili v pondelok vedci z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics (CfA) v americkom Cambridgei.
Astronómovia doteraz nepredpokladali, že by mohla existovať tak veľká kamenná planéta. Vychádzali z toho, že planéty sú od určitej veľkosti plynnými obrami ako Jupiter, pričom vznik takýchto obrov trvá oveľa dlhšie ako zrod kamenných planét typu Zeme či Marsu. "Boli sme veľmi prekvapení, keď sme si uvedomili, čo sme našli," povedal astronóm Xavier Dumusque z CfA, ktorý viedol analýzu dát a uskutočnil objav.
"To je Godzilla medzi Zemami," dodal Dimitar Sasselov, riaditeľ iniciatívy Harvard Origins of Life, keď bol objav "megazeme" predstavený na výročnom zasadnutí Americkej astronomickej spoločnosti v Bostone.
Planétu zaregistroval pomocou tzv. tranzitnej metódy medzičasom pokazený americký Keplerov vesmírny ďalekohľad, preto dostala označenie Kepler 10c. Jej veľkosť a hmotnosť sa podarilo určiť až neskôr pomocou Galileovho ďalekohľadu na Kanárskych ostrovoch: má priemer 29 000 kilometrov, čo je 2,3-krát viac ako Zem.
Vhodná pre život?
Megazem obehne raz za 45 dní okolo hviezdy Kepler-10, ktorá sa nachádza v súhvezdí Draka. V tomto systéme sa nachádza aj "lávová" planéta Kepler-10b, ktorá je trikrát hmotnejšia ako Zem a na jeden obeh materskej hviezdy potrebuje 20 hodín. "Kepler-10c nestratil svoju atmosféru v priebehu času. Je dosť masívny na to, aby si nejakú udržal - ak ju vôbec mal," povedal Dumusque. Podľa neho sa tento obor zrodil tak, ako ho vidíme v súčasnosti.
Objav planéty Kepler-10c bude mať vážne dôsledky pre poznatky o vývoji vesmíru a možnosti existencie života. Systém okolo hviezdy Kepler-10 má približne 11 miliárd rokov, čo znamená, že vznikol necelé tri miliardy rokov po Veľkom tresku.
Doteraz sa predpokladalo, že mladý vesmír obsahoval len vodík a hélium, ktoré boli zdrojom pre vznik plynných obrov medzi planétami. Na vznik skalnatých planét ako Mars a Zem boli potrebné ťažšie prvky (kremík, železo), tiež však vyprodukovali až explózie prvých generácií hviezd. Tento proces mal trvať miliardy rokov, avšak existencia planéty Kepler-10c ukazuje, že vo vesmíre vznikli veľké kamenné planéty aj v čase, keď ťažké prvky boli ešte zriedkavé.
Toto zistenie naznačuje, že astronómovia by nemali vylúčiť hľadanie planét podobných Zemi ani v okolí starých hviezd. A ak sa takéto skalnaté planéty v okolí starých hviezd naozaj nachádzajú, potom je väčšia šanca lokalizovať potenciálne obývateľné svety v našom kozmickom okolí, konštatovali vedci z CfA.
