Ako si máme predstaviť individuálnu pomoc?
Už dnes má každý klient s hypotékou možnosť požiadať o predĺženie splatnosti úveru. Na Slovensku sa hypotéky poskytujú až na 40 rokov, pričom pri starších úveroch bola typicky najviac využívaná 20-ročná splatnosť. Zmena na dvojnásobnú splatnosť dokáže splátku znížiť o tretinu až polovicu v závislosti od toho, koľko rokov už hypotéku splácate.
Ďalším opatrením je zníženie splátok až na úroveň, keď sa splácajú istý čas iba úroky. Týmto spôsobom funguje aj pandemický odklad splácania až na 9 mesiacov. Individuálne môže banka pristúpiť aj k dočasnému úplnému odloženiu splátok, keď klient nejaký čas nebude splácať nič. Každý odklad síce predražuje celkovú cenu úveru, avšak ide o akceptovateľnú cenu v prípade, že odklad vyrieši dočasný problém so splácaním a zabráni tomu, aby musela banka pristúpiť k sankciám.
Medzi možné riešenia takisto patrí aj rozhodnutie o predaji nehnuteľnosti, ktorú človek nedokáže dlhodobo splácať. Väčšina ľudí, ktorí nebudú vedieť splácať úver, si totiž zobrala privysokú hypotéku voči svojmu príjmu v čase abnormálne lacných hypotekárnych úverov pred niekoľkými rokmi. V takej situácii je normálne, že sa rozhodnú predať svoju príliš veľkú a drahú nehnuteľnosť so súhlasom banky a kúpia si menšiu a lacnejšiu.
Ak ide o individuálnu pomoc dlžníkom zo strany štátu, mala by len zmierniť ich finančné bremeno, nie im ho úplne sňať a zmeniť ich doterajšie návyky ako je návyk mesačnej splátky. Zároveň by im mala pomôcť stať sa v budúcnosti finančne stabilnejšími. V praxi vidíme, že najjednoduchšia možnosť, ako ľuďom uľaviť pri príliš vysokých splátkach je predĺženie splatnosti hypotéky. Pri novších hypotékach so splatnosťou 30 rokov je jedinou relevantnou možnosťou predĺženie až na 40 rokov. Takto dlhú splatnosť však má v ponuke len výrazná menšina bánk. Jednou z možností pomoci by preto bolo dohodnúť sa s bankami, aby takúto splatnosť poskytovala každá z nich. Klientom by to prinieslo možnosť predĺžiť si splatnosť v domovskej banke a nemuseli by riešiť refinančný úver do banky, ktorá takúto splatnosť poskytuje. Ušetrili by tak aj poplatky - či už za vklad na katastri, znalecký posudok alebo poplatok 1 % za predčasné splatenie úveru. Ľudia by si zároveň neodvykli platiť mesačné splátky, ako tomu môže byť napríklad pri využití odkladu splátok. Každý z nich by následne mal začať čím skôr tvoriť finančné rezervy, z ktorých by v budúcnosti mohol hypotéku predčasne splácať a tým ušetriť na úrokoch. Tomuto riešeniu nahráva aj nový zákon, ktorý umožňuje jednoduché predčasné splácanie hypotéky a to až do výšky 30 percent z istiny ročne.
Koľkým ľudom reálne hrozí, že môžu prísť o strechu nad hlavou?
NBS vypočítala, že reálny problém so splácaním môže nastať len pri 1 percente všetkých hypoték, keď nárast splátky presiahne 20 % príjmu, a týka sa predovšetkým dlžníkov v Bratislave. Nejde teda o plošný problém.
Zároveň je dôležité povedať, že nikomu automaticky nehrozí strata strechy nad hlavou. Žiadna banka nemá záujem riešiť predaj nehnuteľností pri nesplácaných úveroch, práve naopak, banky urobia všetko preto, aby ľuďom umožnili úver splácať.
Kedy je šanca, že úroky budú aspoň okolo 3%?
Úrokové sadzby hypoték do konca tohto roka ešte mierne stúpnu. Predpokladá sa, že v roku 2024 zostanú stabilné a pokles by mohol začať v roku 2025. Ak by sa inflácia a ekonomický rast vyvíjali priaznivejšie, ako sa čaká, môže pokles začať aj o niečo skôr. Očakáva sa, že pokles sadzieb bude opatrný a postupný. Otázkou zostáva, aká úroveň sadzieb sa v Európe zastabilizuje ako štandardná. Nie je totiž isté, že novým dlhodobým štandardom sa stanú sadzby začínajúce číslicou 2, skôr pôjde o úroveň 3 a viac percent. Ak sa nestane nič nečakané, na túto úroveň by sadzby mohli klesnúť do 3-5 rokov.
