Špičkový vedec rozlúskol záhadu jednej z najhnusnejších chorôb: Vinili sme všetko, len nie ANTIBIOTIKÁ!

Za obezitu na Západe nemôže dnes ani tak zvýšený príjem cukrov a tukov, ako skôr antibiotiká. Tvrdí to vo svojej novej knihe uznávaný profesor mikrobiológie Martin Blaser z New York University. Antibiotiká - čo dokázali vedci už v päťdesiatych rokoch minulého storočia - vedú k rýchlejšiemu rastu a priberaniu na váhe u zvierat. EÚ síce v roku 2006 zakázala plošné užívanie antibiotík pri chove farmárskych zvierat, užívajú sa však naďalej. Ako liečivo. A ľudia priberajú práve kvôli nim.

Profesor Blaser tvrdí, že antibiotiká spôsobili epidémiu obezity, ale aj cukrovky, astmy, potravinových alergií, autizmu a ekzémov. Narušujú skladbu črevnej mikroflóry. A desiatky tímov po celom svete dokázali, že osoby s narušenou mikroflórou častejšie ochorejú práve diabetom, alergiou či astmou.

Na konci štyridsiatych a na začiatku päťdesiatych rokov si vedci všimli, že keď podali kurčatám streptomycín, nielenže boli odolnejšie voči chorobám, ale tiež za rovnakú dobu ako kurčatá neliečené pribrali dvojnásobnú hmotnosť tela. Farmári tak začali antibiotiká podávať hydine a ďalším farmárskym zvieratám plošne, dosahovali tak oveľa vyšších výnosov. Lenže antibiotiká zostávajú v mäse, mlieku a iných živočíšnych produktoch. A to, čo dokážu u kurčiat, oviec či kráv, dokážu antibiotiká aj s človekom. Podľa Blasera sú pôvodcom epidémie obezity.

"A aj keď sú zvieratá kŕmené antibiotikami zakázané v rámci EÚ od roku 2006, denník Mail sa dozvedel, že spotreba antibiotík v poľnohospodárstve neklesla a, naopak, dosahuje maximum," píše britský denník Daily Mail.

Poľnohospodári totiž smú používať antibiotiká ako liečivá. A podľa britského denníka The Mail to vytvára štrbinu pre to, aby naďalej podávali antibiotiká všetkým svojim farmárskym zvieratám, dokonca vo vyšších dávkach. Takže sú tieto lieky stále obsiahnuté v mäse, mlieku a živočíšnych produktoch.

Antibiotiká používané a prijímané do tela plošne zvyšujú rezistenciu baktérií voči nim. Do dvadsiatich rokov tak opäť budú ľudia zomierať na bežné ochorenia, pretože ich pôvodcovia budú odolní voči všetkým antibiotikám.

Ľudské telo má na povrchu a v črevách mikroflóru pozostávajúcu z biliónov baktérií, ktoré u dospelého človeka môžu vážiť dokopy až dva kilogramy. Antibiotiká však vážne narušujú skladbu tejto mikroflóry. Nerovnováha potom vedie k rôznym civilizačným chorobám. "Ak podávanie antibiotík v ranom veku výrazne urýchľuje zvyšovanie hmotnosti u farmárskych zvierata mení ich vývoj, čo sa stane, keď antibiotiká dáme našim deťom? Tiež ich nezvratne robíme obéznymi?" pýta sa mikrobiológ Martin Blaser.

Na otázku vraj odpovedá výskum z päťdesiatych rokov, ktorý vykonali talianski lekári. Predčasne narodeným deťom podávali antibiotiká. Za desať dní mali dojčatá užívajúce antibiotiká o osem percent vyššiu váhu než tie, ktoré lieky nedostávali.

Rezíduá antibiotík sú tiež v mäse a mlieku farmárskych zvierat chovaných konvenčnou metódou. Antibiotiká nesmú používať farmári produkujúci bio potraviny. "Väčšina ľudí, ktorí hovoria, že neužívali antibiotiká niekoľko rokov, sa mýli. Milióny z nás ich užívame s jedlom denne," tvrdí doktor Blaser.

V EÚ je plošné užívanie antibiotík pri chove hospodárskych zvierat zakázané od roku 2006. A úrady by mali strážiť dodržiavanie týchto smerníc. Lenže podľa britského denníka The Mail smú farmári (okrem bio producentov) používať antibiotiká ako liečivo. Pod liečenie možno skryť podávanie antibiotík aj zvieratám, ktoré ich nepotrebujú.

Profesor Blaser tak radí tým, ktorí nechcú nevedome priberať a chcú sa vyhnúť príjmu antibiotík z potravín, aby konzumovali hlavne rastlinnú stravu a predovšetkým bio potraviny.

Autor: © Nový Čas