Rokovania medzi Tokiom a Soulom sa začali po tom, ako juhokórejský prezident Jun Sok-jol požiadal japonského premiéra Fumia Kišidu, aby do monitorovania vypúšťania vody z fukušimskej elektrárne zapojil aj juhokórejských expertov.
Počas ich spoločného stretnutia, ktoré sa konalo v júli v rámci summite NATO v Litve, Jun Sok-jol tiež požiadal, aby sa vypúšťanie okamžite zastavilo, ak koncentrácia rádioaktívneho materiálu vo vode prekročí štandardné hodnoty. Juhokórejský prezident apeloval na Japonsko, aby v takom prípade informovalo Južnú Kóreu okamžite.
Kontaminovaná voda je v areáli elektrárne uskladnená v asi tisíc nádržiach. Voda je stále mierne rádioaktívna a pred vypustením do oceánu sa zriedi, aby rádioaktivita dosiahla bezpečné hodnoty a znížil sa tak jej možný vplyv na životné prostredie. Celý proces vypúšťania má trvať desiatky rokov.
Tento zámer však napriek schváleniu Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) naďalej vyvoláva kritiku nielen v Japonsku, ale i v susedných krajinách. V Južnej Kórei sa koncom minulého týždňa opäť konala demonštrácia aktivistov, ktorí sú proti vypúšťaniu odpadových vôd z Fukušimy.
