Trápi ju znečistenie
„Neviem si zvyknúť na mesto Ulanbátar, pretože mi chýbajú zelené a modré plochy, pekné miesta, kde by sa dalo chodiť s deťmi, a farebnejšie a čistejšie prostredie. Ulanbátar je znečistené mesto, ktoré zápasí s mnohými problémami, spôsobenými korupciou, zlým vládnutím a nedostatočným plánovaním. Nové apartmánové komplexy sa tu stavajú ako na bežiacom páse, chýbajú škôlky, školy, parky, miesta na oddych bez hluku,“ hovorí.
Problémom je podľa jej slov aj to, že sa neriešia štvrte, kde žijú ľudia v jurtách v zlých podmienkach. „Okrem toho som si zvykla skoro na všetko, iná možnosť nie je,“ dodáva s úsmevom. Problém jej už nerobí ani drsná klíma. „Niekedy ju znášam dobre, niekedy horšie. Hlavne na konci zimy a na jar je už človek z tej zimy poriadne unavený,“ krúti hlavou. „Máme štyri ročné obdobia, zima je dlhá a chladná, jar je krátka a veterná, leto je krátke, krásne a teplé a jeseň je taktiež krátka a chladná,“ opisuje klímu.
Zvedaví miestni
Ani nad domácimi zvykmi sa už nepozastavuje. „Ale asi mi najviac prekáža, ako rýchlo sa prekročí hranica medzi osobnými otázkami. Akýkoľvek taxikár sa ma pýta na to, či môj manžel môže cestovať do Európy bez víz, či koľko zarábam. V istom bode som si z toho začala robiť vtipy a väčšinou odpovedám, že som zo Švédska a nezarábam nič,“ smeje sa Jana. Prijali ju však väčšinou dobre. „Občas sa stane, že ľudia nie sú radi, keď vidia cudzinca. Ale to je skôr rarita. Mongoli majú cudzincov radi a vždy ich zaujíma ich príbeh,“ zakončí Jana.
