IV. Za každým rozhodnutím, ktoré som OSOBNE VYDAL, si plne stojím a vždy obsahovalo také odôvodnenie, ktoré poskytovalo odpovede na všetky skutkové a právne významné otázky.
V. Ak prezident PZ kriticky poukazoval na „chýbajúci opravný prostriedok proti uzneseniu generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku“, DÁVAM mu DO POZORNOSTI bod 171. nálezu Ústavného súdu SR z 21. júna 2023, sp. zn. PL. ÚS 1/2022-270. Citujem: „Ak by zákonodarca právnou úpravou mimoriadneho opravného prostriedku pripustil preskúmanie rozhodnutia z mimoriadneho opravného konania ďalším opravným prostriedkom, došlo by k iterácii či reťazeniu opravných prostriedkov, čím by nebolo možné ad absurdum nikdy dosiahnuť stabilitu a nezmeniteľnosť rozhodnutí, a tým by bola hrubo porušená právna istota, ktorej ochranu napokon svojim návrhom sledujú aj navrhovatelia. Právna úprava trestného konania preto nepripúšťa preskúmanie rozhodnutia z mimoriadneho opravného konania, a to nielen v § 363 ods. 3 Trestného poriadku, ale ani v § 392 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.“
VI. Už len poznámka k prezidentom PZ prezentovaným limitom rozhodovania podľa § 363 Trestného poriadku pred vznesením obvinenia, vymedzeným Ústavným súdom SR. V odôvodnení nálezu vyslovený právny záver, je odlišný od zdôrazňujem dlhoročnej a konzistentnej rozhodovacej činnosti generálnych prokurátorov (od roku 2008), platí do budúcna a v rozhodovacej činnosti samozrejme bude táto interpretácia oprávnenia plne rešpektovaná.
