Čím je výnimočné miesto, ktoré ste si napokon vybrali?
Počul som, z rozprávania, že je tu dobre. Je to v blízkosti centra hlavného mesta. Ale priznám sa, že som si prezrel niekoľko týchto centier, aj mimo Bratislavy. Tu sa mi najviac páčilo. I keď je to medzi panelákmi, predsa len je tam dostatok zelene okolo. Už som tam aj zopár razy prespal.
Našli ste si tam už nejakú partičku ľudí, s ktorými ste našli spoločnú reč?
Nie je to nejaká stabilná, skôr náhodná skupina ľudí. Vždy, keď ma tie dámy zbadajú, už na mňa volajú, aby som sa pridal do partie.
Vidíte, a to o sebe hovoríte, že to, čo žijete, je pravek...
No dobre, tak teda povedzme, že je to antika! (smiech)
Vidím však, že oči a duša nestarnú a stále vás teší priazeň žien.
Mám veľkú pokoru a úctu k ženám, rád sa stretávam so ženami, ktoré sú citovo založené a pritom sú to múdre ženy. Rád som s nimi v kontakte, rád s nimi konverzujem.
Mali ste dve manželky, máte dve dcéry z prvého manželstva. Ako pedagóg ste mali okolo seba krásne študentky herectva... Asi ste si užili priazeň žien. Napriek tomu - ľutujete, že ste toho možno mohli nažiť o čosi viac?
Áno, to máte absolútnu pravdu! Niekedy si vyčítam, že som mohol toho viac nažiť. V mladosti som bol zameraný len na rodinu, s prvou manželkou, herečkou a rozhlasovou režisérkou Sylviou Stredňanskou máme dve dcéry, Hanku a Ivanu. Bol som verný manžel. Veľmi som si vážil rodinu. Nevedel som si predstaviť, že by som sa s vlastnou ženou a vlastnými deťmi odcudzil. To nie. Potom však prišlo obdobie, keď to v manželstve začalo trošku vŕzgať a pomyslel som si, že hádam si nebudeme robiť vzájomne prieky. Keď sme sa brali, mal som dvadsaťdva rokov. Prežili sme spolu tridsaťjeden rokov. Rozvod bol moja iniciatíva.
Druhou manželkou bola vaša študentka, o štrnásť rokov mladšia Táňa Hrivnáková († 74). Bola dôvodom, pre ktorý ste opustili rodinu?
Bolo to zakukanie sa starnúceho muža do mladej ženy. Bola mojou študentkou, pri nej som začal pociťovať, že si navzájom vyhovujeme v potrebách a názoroch na život. Nebol to však jediný motív, prečo mi stroskotalo prvé manželstvo. Zrazu akoby mi prekážal manželský súlad, zdalo sa mi, že náš každodenný život sa opotrebúva. Akoby sme sa vzájomne nepotrebovali. Potom do vzťahu vstúpili prieky, škrípanie v bežných denných starostiach... Navršovalo sa to, až to skončilo tým, že som „odbočil“ so študentkou.
