Aj s Táňou ste sa však po čase rozviedli? Prišlo vytriezvenie z lásky?
Presne hovoríte... Bol som opantaný láskou k Táni. To precitnutie trvalo možno päť-šesť rokov. Ale bolo to zložitejšie. Vzali sme sa podstatne neskôr, lebo sme sa schádzali a rozchádzali...Táňa sa totiž medzitým vydala a veľmi rýchlo sa rozviedla. Z manželstva sa narodil chlapec a ona sa nesmierne upla na syna. Nevytýkal som jej to, ale pravda je, že ho veľmi rozmaznávala. Aj keď sme sa vzali, mal som pocit, že ma úplne odsúva na vedľajšiu koľaj. S Tániným synom som si veľmi rozumel, prvé roky som ho vlastne vychovával. A ako rástol, rozumeli sme si o to viac. Aj rozvod s Táňou som inicioval ja.
Neoľutovali ste prvý rozvod? Pretože s vašou prvou manželkou Sylviou Stredňanskou (85) dodnes vychádzate veľmi dobre.
Oľutoval som to vtedy, keď sa manželstvo s Táňou začalo rúcať. Dá sa povedať, že môj vzťah s bývalou manželkou sa na staré kolená neobyčajne prehĺbil, doslova renovoval. Uctievame sa, rešpektujeme sa, navštevujeme sa. Po skončení môjho druhého manželstva som si nevedel predstaviť, že by som sa mohol „rehabilitovať“ a mať taký pekný vzťah so svojou prvou ženou. Po smrti druhého manžela, režiséra Ernesta Stredňanského, s ktorým žili v Spojených štátoch, sa Sylvia presťahovala späť na Slovensko a žije s dcérou.
Beriete dva rozvody ako životné zlyhanie?
Bral som to ako zlyhanie. Určite. Nepredstavoval som si, že mi skončí jedno manželstvo a vzápätí vhupnem do ďalšieho.
A ako ste si to predstavovali?
Že to bude len taký akoby vzťah - nechcem to nazvať na pookriatie, ale skôr, aby som mal pocit, že žijem, že nie som zbytočný, že predsa len niekomu na mne záleží a že to, čo dávam, dostávam od partnerky späť. Takto to bolo...
Vaša bývalá manželka Táňa Hrivnáková († 74) sa minulý rok v októbri rozhodla dobrovoľne odísť z tohto sveta skokom pod vlak. Nedokázala sa zmieriť so smrťou syna Michala († 34), ktorý zomrel rok a pol pred ňou, keď sa utopil pri raftingu. Ako ste sa s ich odchodom vyrovnali?
Veľmi sa ma to dotklo. Tam bol jednoznačne dôvodom jej syn. Nezvládla jeho tragický odchod. Strašne to na mňa zapôsobilo. Mysľou mi prešli všetky tie spoločné roky. Samého ma prekvapilo, že o všetkých mojich boliestkach, starostiach i radostiach sa môžem pozhovárať so svojou prvou ženou Sylviou. Že som sa prakticky vrátil, že mám rád jej spoločnosť, rád sa tam vraciam, rád ju vidím a je mi ľúto, keď ona prežíva nejaké ťažkosti. Niekedy ma prepadúva myšlienka, čo budem robiť, keď ju stratím. Neviem si predstaviť, že by odišla a ja tu zostanem. Taká predstava na mňa strašne negatívne vplýva.
