Nemáte nikoho - pochopiteľne, okrem dcér - komu by ste mohli zavolať a porozprávať sa, ak máte splín? Kolegovia, priatelia...
Priznám sa, že takých ľudí je strašne málo. Keď už hovoríte o kolegoch, ja som si veľmi dobre rozumel s Ľubom Romanom († 77). Tiež s Vladom Müllerom († 60), ale ten odišiel už veľmi dávno. Mal som rád Jurka Slezáčka († 73). Vychádzal som si priateľsky s niektorými kolegyňami, napríklad s Naďou Kotršovou († 82), Oľgou Zöllnerovou, s Evou Rysovou... Evička mi naposledy, keď som jej bol gratulovať na narodeniny, darovala bieleho porcelánového anjelika, mám ho uloženého na poličke, aby ma strážil. Bohužiaľ, nemám taký široký okruh priateľov, že by som si povedal: Dobre tohto teraz nenájdem, tak zavolám inému. Veľmi dobre si rozumiem napríklad s Ľubom Feldekom. Občas si zavoláme, radi spolu komunikujeme. Priatelia pomaly odchádzajú...
Generácia vašich hereckých rovesníkov sa naozaj prerieďuje. Skľučujú vás občas myšlienky, že ten život sa pomaly kráti?
Priznávam sa, že áno. Dosť často si uvedomujem, že tá perspektíva je minimálna. Darmo, v tomto veku už nič závratné očakávať nemôžem. Často sa pýtam: Čo ešte?
A tak teda, čo ešte by ste chceli zažiť? Splniť si nejaký sen alebo dopriať si niečo, na čo ste počas aktívneho života nemali čas?
Naozaj mi prekáža tá pasivita súvisiaca s vekom. Bojím sa toho, že postupne sa moje záujmy zúžia, že zaniknú. Napríklad som sa prestal starať o záhradu, lebo už nevládzem.
Iste, dom, záhrada - to všetko je limitované vašimi silami. Ale je veľa vecí, ktoré by ste si mohli dopriať, aj keď sily ubúdajú.
Viem, ale je toho, bohužiaľ, čoraz menej. Práce mám menej, takýchto starých už televízie až tak veľmi nepotrebujú. Keď som bol mladý chlapec, hral som na husliach, ale rýchle ma to prešlo. Veľmi rád počúvam reprodukovanú hudbu, klasickú aj populárnu. Keď som doma sám, stále mám zapnuté rádio alebo televízor. Veľa čítam knihy, predovšetkým životopisy. Našťastie mám opravený zrak, mám umelé šošovky, tak ešte mi to slúži. Mám bohatú knižnicu a často sa vraciam ku knižkám, ktoré som už dávno prečítal. Trošku ma hnevá, že si z toho už málo pamätám.
